Krym nie je ruský, ale ukrajinský! Tieto slová šíria na Slovensku najmä progresívci a liberáli spolu s ich médiami. Ich názor však nezdieľajú ani niektorí Ukrajinci.
Nie neznáma je informácia, že polostrov Krym, ktorý patril Rusku, „daroval“ v roku 1954 sovietsky prezident Nikita Chruščov, milovník alkoholu, Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike. O dôvodoch sa však dodnes špekuluje.
Neoprávnenosť prevodu Krymu na Ukrajinu
Skutočnou súčasťou Ukrajiny sa stal Krym až v roku 1991. Sovietsky zväz sa rozpadal podľa hraníc sovietskych republík. Otázka Krymu, kde je aj ruská námorná základňa, mohla byť výnimkou. Jej jediná oblasť s väčšinovým ruským obyvateľstvom dostala aspoň špeciálny status autonómnej republiky.
Snahy o pričlenenie Krymu k Rusku začali pomerne skoro po rozpade Sovietskeho zväzu, teda ešte za vlády Borisa Jeľcina. V roku 1992 zaznel na pôde ruského parlamentu názor o neoprávnenosti prevodu Krymu na Ukrajinu.
Odpoveď, akú reportérka isto nečakala
Náboženská identita, vojensky strategický význam a historický kontext, keďže na tomto území žije väčšina obyvateľstva, ktorá sa hlási k ruskej národnosti, sa stali základom pre oficiálnu interpretáciu anexie Krymu, pričom boli vyčerpávajúcim spôsobom popísané v prejave ruského prezidenta Vladimíra Putina k anexii tohto územia v marci 2014.
Na otázku „Komu by mal Krym patriť“ sa pokúšala získať odpovede aj ukrajinská novinárka Rádia sloboda v uliciach Kyjeva. Odpoveď jedného z jej respondentov v ankete zverejnil na sociálnej sieti profil Slovanský výbor. Ako píše v statuse, je to odpoveď „bežného“ Ukrajinca. „Čo si myslíte o tom, že Spojené štáty sú pripravené uznať Krym za ruský?“ pýtala sa ukrajinská novinárka.
„Skvelé!“ odpovedal postarší muž, ktorý ju svojou odpoveď zrejme poriadne zarazil, pretože sa dožadovala vysvetlenia. „Čí bol Krym? Čí je teraz?“ dostalo sa jej protiotázky. „Dnes je pod ruskou okupáciou, ale bol ukrajinský,“ trvala na svojom reportérka. „Nie je to okupácia, ale oslobodenie Krymu!“ doslova zarezal reportérku „bežný“ Ukrajinec.
