Súčasná vládna koalícia si povedala, že spraví poriadky v mimovládnych organizáciách, presnejšie v ich financovaní a vykazovaní, na čo peniaze použili.
A to veru nemala robiť, pretože ich nárek pred takýmto krokom bolo počuť široko ďaleko za hranicami Slovenska. Súdny človek sa pýta – prečo? Naozaj, prečo, keď peniaze dostávajú aj od štátu, ktorý má predsa právo vedieť, na čo boli použité. A nielen to.
Je normálne ukázať, kam putujú peniaze
Mimovládky boli totiž financované aj zo zahraničia, a to najmä preto, aby robili činnosť proti vláde, ktorú ich západní donori nechceli. Ale je predsa normálne vykázať od koho prišli peniaze a na čo boli použité. Alebo nie? A najmä ak ide o peniaze zo štátu, teda od nás všetkých, medzi ktorými však sú i takí, ktorí s činnosťou mimovládky nesúhlasia.
Nad nárekom mimovládnych organizácií sa vo svojom vystúpení v Národnej rade SR zamýšľala i poslankyňa Zuzana Plevíková (Smer-SD), ktorá jeho zostrih zverejnila v krátkom videu na sociálnej sieti. A veruže jej vystúpenie bolo dosť ostré, vystihovalo však podstatu toho, o čom v celom probléme ide. Nuž a mimovládky v ňom ťahali za kratší koniec povrazu.
Audítor zvyčajne vydá dôkladnú analýzu
„Pamätám si, keď sa rušil ÚŠP (Úrad špeciálnej prokuratúry – pozn. autora), čo ste tu robili aby ste „ochránili“ finančné záujmy Európskej únie. A keď je tu správa od Európskeho dvoru audítorov, ktorá kritizuje nedostatočnú transparentnosť, nedostatočnú kontrolu, nekonzistentné definície aj finančné prostriedky Európskej únie vo výške viac než 7 miliárd eur poskytnutých mimovládnym organizáciám v rámci vnútorných politík v rokoch 2021-23. To nevadí nikomu?“ začal Plevíková hneď zostra.
„Viete, ako funguje taký Európsky dvor audítorov?“ Pýta sa následne a vzápätí vysvetľuje, že ten vydá správu, a zvyčajne ide o dôkladnú analýzu. Už len slovo audit signalizuje, že ide naozaj o hĺbkovú analýzu, po ktorej audítor hodnotí efektívnosť a transparentnosť využívania finančných prostriedkov v rámci Európskej únie.
Toto nie je ruský, ale proeurópsky zákon
V prípade, že správa obsahuje zistenia o chybách alebo nedostatkoch, začne sa proces nápravy. „A tento zákon jednoducho hovorí o tom, že treba zmeniť existujúce politiky a zabezpečiť lepšiu kontrolu výdavkov,“ vysvetľuje Plevíková o návrhu zákona, ktorý má stransparentniť, odkiaľ mimovládky dostávajú finančné prostriedky a na čo ich využívajú. „Takže nie, že toto je ruský zákon, ktorý tu je predložený, ako nám tu kričia politické mimovládky a opozícia, ale toto je proeurópsky zákon,“ prízvukuje smerácka poslankyňa.
Prečo teda plače opozícia? „Pretože by mohli prísť o takýto veľmi nenápadný a tajomný nástroj s tým, že by sa stransparentnil,“ konštatuje Plevíková stroho. Stačí sa podľa nej pozrieť, koľko nominantov Progresívneho Slovenska prišlo priamo z neziskoviek, alebo z mimovládnych organizácií, napr. Michal Šimečka a projekt Fórum, či Zuzana Čaputová a jej pôsobenie v mimovládnom sektore.
Spomína však aj mimovládky Nie v našom meste alebo Mier Ukrajine, ktoré sú skvelým príkladom toho, ako vedia byť úzko prepojení politici z Progresívneho Slovenska, Demokratov a aj OĽANO s týmto sektorom. „Opozícia sa jednoducho bojí, že tento zákon potvára verejnosti oči. Tento zákon nezakazuje, nezastrašuje a neobmedzuje, len hovorí, ukážte kto ste, kto vás platí, za koho sa presadzujete, pretože je viac ako zrejmé, že tu mimovládky fungujú na hulváta a treba tomu povedať jasné, stop,“ hovorí Lucia Plevíková v závere svojho vystúpenia.
