Veľkonočné zvyky našich predkov, to nie je len šibačka, či polievačka na Veľkonočný pondelok, ktorý vlastne z pohľadu cirkvi už sviatkom ani nie je. Tradícií, ktoré boli zakorenené v našej kultúre súviseli aj s povinnosťami na hospodárstve. Prichádzajúca jar totiž signalizovala, že sa treba pripraviť na náročné obdobie roka. Kým v zime sa ľudia držali skôr vo svojich príbytkoch, jar ich vyháňala za obživou do polí, informuje portál dynastic.sk.
Končí sa pôst – Zelený štvrtok
Veľký pôst, ktorý trval 40 dní sa končí, Morena je upálená a rovnodennosť hovorí, že jar preberá vládu nad prírodou. Na Zelený štvrtok sa podľa Písma a liturgie kresťanov, konala Posledná večera, po ktorej bol Kristus zradený, Petrom trikrát zapretý.
Naši predkovia v tento deň varili zelené pokrmy – špenát, medvedí cesnak, v modernej dobe aj jedlá z brokolice – takéto jedlá vraj čistili krv. Gazdovia v tomto období prvýkrát vyháňali dobytok na pašu po prvýkrát, no to nebolo len tak. Bolo treba, aby zvieratá prekročili horúce uhlíky a bol zľahka pošibaný prútmi z vŕby. Dnešné gazdiné by sa určite nepotešili, ale mládenci na Zelený štvrtok chodili sypať na prahy domov mravce. Aj to má logiku, veď mravce sa hrnú tam, kde je za čím … a tak aj domom mali hojnosť potravy zabezpečiť práve tieto dnes nám nepríjemné tvory.
Ak zájdeme do predkresťanských čias, aj odtiaľ si naši predkovia priniesli svoje zvyky. V okolí Nitry gazdiné štrngali kľúčmi a obchádzali gazdovstvo, aby hlukom vyhnali hlodavce. V okolí Bratislavy gazdovia kontrolovali polia a škodcov zaháňali búchaním cepmi o zem. No a na Kysuciach podľa portálu Dynastic.sk ľudia triasli stromami – aby narástlo viac ovocia. V tento deň ľudia sa na celom území zmývali v čerstvej, tečúcej vode – mali sa tak zbaviť rôznych kožných neduhov.
Veľký piatok – nesmie sa hnúť zemou
Naši predkovia verili, že počas noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa strigy kúpali v potoku a mútili maslo pod mostom, čarovali, odoberali kravám mlieko, či lámali konáre na ovocných stromoch. Preto naši predkovia v tento deň nesmeli ani orať, ani siať a dobytok pred zlými silami chránili tým, že ich natreli cesnakom.
V tento deň sa však tradične štepili stromy a značkoval dobytok. Verilo sa, že v tento deň živé tvory bolesť cítia akosi menej a rany sa zhoja rýchlejšie, vysvetľuje Dynastic.sk.
Na pamiatku umučenia pána Ježiša držia kresťania prísny pôst. Z neho sú vyňaté deti, seniori a chorí ľudia.
Biela sobota – na Viliu Kristus Pán z mŕtvych vstal
V mnohých oblastiach Slovenska sa vykonávali obrady, ktorým sa ľudovo hovorilo „pálenie Judáša“. Tieto obrady spočívali v pálení zvyškov lampového oleja a prebiehali večer pred kostolom. V tento večer sa „zvony vrátili z Ríma“.
V tento deň sa piekla údená bravčovina, varila sa huspenina. Masť zo šunky sa odložila a počas roka sa používala na liečenie rôznych rán, ale slúžila aj ako prevencia pred popukanou kožou na nohách, čo bolo zvlášť pri práci na poli nepríjemné. V mnohých oblastiach sa aj v tento deň jedla kapustnica, no hlavne pokrmy z vajec. Pečené jahňa pribudlo k tradičným pokrmom až na prelome 19.-20. storočia.
Dynastic pripomína, že na juhu západného a stredného Slovenska sa piekol baránok zo zmesi žemlí, vajíčok a klobásy. Nechýbalo ani sladké – na východe „paska“, na Orave a Liptove „baba“, na Ponitrí „osúch“, v Novohrade „mrváň“, v Tekove „calta“, v Honte makovníky a orechovníky.
Nuž a na Bielu sobotu už sa vo veľkom sialo, sadilo, aj oralo.
Veľkonočná nedeľa – dievky, vajíčka máte prizdobené?
V tento deň sa slávilo Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista a ľudia do kostola nosili jedlá na posviacku. Po príchode z kostola sa doma konal slávnostný obed, ktorého prvým chodom bolo vajíčko. To gazda rozdelil medzi všetkých pri stole. Jedla sa buď šunka, alebo hydina, dôležité však bolo zvyšky z obeda nevyhodiť – kosti a škrupiny dávali na pole, aby chránili oziminy pred krupobitím.
V tento deň si chlapci plietli korbáče z ôsmich prútov, aby nimi (symbolicky) šibali dievčence. Tie vo veľkonočnú nedeľu maľovali varené vajíčka – kraslice či písanky. Obdarovali nimi kúpačov, či šibačov. Na tento účel sa pieklo aj makové pečivo.
Veľkonočný pondelok – ľudová veselica
Po kresťanskom trojdní Veľkej noci prichádza deň, s ktorým už sa nespája prikázaný sviatok, aj keď do kostola sa šlo. Veľakrát už od skorého rána partie mládencov obchádzali s muzikou domy, kde bývali dievčence, aby ich pooblievali (stredné a východné Slovensko), prípadne vyšibali (prevažne západné Slovensko). Nebolo to len tak samoúčelné – dievčence a ženy mali byť zdravé a krásne po celý rok. Nuž a mládenci boli pohostení, v bohatších domoch aj peniažky zacinkali.
Mladí sa tešili hlavne na pondelkový večer – vtedy sa organizovali tanečné zábavy, prvé po Veľkom pôste.
Veľká noc je čas, kedy sa obklopujeme typickými symbolmi a uctievame si zvyky našich predkov. Je to obdobie, v ktorom sa spájajú tradície rôznych smerov, pohanské spojené s mágiou, kresťanské spojené s Ježišom Kristom a práve v tom je čaro Veľkej noci, pripomína Dynastic.sk
Zdroj: Dynastic.sk / Facebook