Niekto veci z nášho detstva miluje, lebo mu pripomínajú bezstarostnosť detských rokov, iný ich miluje, lebo sú štýlové a ďalší ich možno zbiera. Poďme si zaspomínať na socialistickú domácnosť, kedy z dnešného pohľadu „všetci mali to isté, len v sivom a ľudia si až tak veľmi nezávideli – nebolo veľmi čo…
Starí rodičia … to boli do určitého veku veľkí ľudia … boli múdri a my sme ich ľúbili rovnakou láskou, ako oni nás. A tak sme babke a dedkovi posielali pohľadnice zo školských výletov a tešili sme sa na prázdniny u nich, ako málokde. Veď hrabať sa v dedkových „šróbikoch“, či vylizovať „dočista“ misu, v ktorej babka práve vymiesila svoj koláč, to nám rodičia nedovolili… A snáď nebolo babky, ktorá by nemala na televízori podobnú dečku.
Ostaneme ešte v detstve. Lebo mnohé pochúťky, ktoré sme v detstve milovali, už dnes neexistujú. Nahradili ich moderné, nové dobroty, na ktoré budú spomínať tí, ktorí sa narodili okolo roku 2010 tak, ako my spomíname trebárs na jahodovú, či marhuľovú dreň, nitrianske chrumky, či žuvačky Pedro.
Socialistická kuchyňa bola pre nás deti plná všelijakých tajomných nástrojov, kým dnes je skôr o prístrojoch. Človek by si povedal, že tie nástroje z minulosti už neslúžia, no mlynec na mäso vyrobený vo Fiľakove je snáď nezničiteľný. Dnes by sme sa asi báli pripevniť ho na linku – skôr by sa zničila doska stola, ako samotný mlynec. Pamätám si, že naše babky si aj s tým vedeli poradiť – použili ako ochranu umakartové dosky.
Inak, keď hovorím o babičkách, babkách, starkých, starenkách či starých mamách, k ich domom kedysi neodmysliteľne patrila pec. Nad ňou sa sušili zo sánkovačky premočené háby, na prípecku sa zohrievali deti, prípadne mačka, ktorá s tými deťmi „bojovala“ o svoje miesto, na peci sa v lete varili obrovské hrnce s lekvárom … okolo pece sa točil „kuchynský život“.
Bez peňazí to nešlo ani v minulosti. Česko-Slovenské koruny mali „cveng“…
V každej domácnosti sme v tomto období mali aj OVO. Farby na vajíčka aj s nálepkami, ktoré sa odlepili, keď ste ich namočili vo vode.
Mimochodom, toto dievčatko si pamätáte?
Darinku sme počúvali skôr na platniach, ale viete si predstaviť dnes vytiahnuť takýto prístroj a pustiť si na ňom čo ja viem Simu Martausovú?
V takomto kočíku drobec klaustrofóbiou určite netrpel…
No pri nasledujúcej fotke som sa skutočne pobavila. Kam sa „hrabú“ dnešné „zošity“?
No a teraz si predstavte, že tieto fešandy dnes vnúčencom pečú fantastické buchty a čítajú rozprávky…
No a na záver … títo dvaja asi nikdy nebudú retro – vždy sa totiž nájde niekto, kto nám ich bude silno pripomínať.
