Ak sa nám aktivisti na čele s Jánom Budajom počas minulého roka snažili nahovoriť, že medvede sú predvolebná, či politická téma, aj medveďom by mali oznámiť, že je po voľbách. Lebo s príchodom jari sa medvede znova prihlásili o slovo. A to ďaleko razantnejšie, ako to robili v predvolebnom období. Varovný prst dvíha aj lesník z Demänovskej doliny.
Ten pre Plusku vysvetľuje, že medveď je reálne predátor bez prirodzeného nepriateľa a tiež čím sa za normálnych okolností živí. Horolezec upozornil, že nad medveďom človek nemá šancu vyhrať a „povesť“ o premnožení medveďov v slovenských horách sa dostala už aj do susedného Česka.
Strachu z človeka sa učia
„Medveď ani vlk nemajú geneticky vtlačený strach z človeka, musí im ho vtlačiť matka, ktorej ho predtým vtlačila jej matka. Divé medvede a divé a inteligentné vlky budú existovať iba dovtedy, kým si budú udržiavať strach z človeka, ktorý si budovali od prvopočiatkov ľudstva,“ vysvetlil pre Plusku lesník Stanislav Bystriansky. Najväčšie karpatské dravce pozoruje roky a o medveďoch hovorí, ako o predátoroch, ktoré v prírode nemá prirodzeného nepriateľa. Neriešenie situácie s vysokou hustotou týchto šeliem prináša deštrukčný vplyv do celého ekosystému.
Vegetarián?
„Jedia aj larvy a dospelé jedince mravcov, čmeliaky, osy zemné a plodové plásty včiel. Mraveniská mravca lesného v areáli celoročného výskytu medveďa sú zlikvidované a chov včiel je mimoriadne sťažený, lebo okrem plodových plástov je med pre medveďa neodolateľnou pochúťkou. Druhou časťou vedľajšej živočíšnej potravy medveďa sú najmä jašterice, žaby, mloky a ostatné drobné stavovce a bezstavovce. V medvedích lokalitách, kde sa bežne pohybujem, obce Východná, Kráľova Lehota, Utekáč či Drábsko, som tento rok jaštericu nevidel,“ konštatuje Bystriansky fakty, o ktorých sa pri medveďovi hovorí len málokedy.
Vyhrať nemáte šancu
„Medveď vás možno podriape, ale keď pochopí, že s ním nebojujete, odíde,“ radí turista a horolezec Štefan Packa. Medveď nepatrí k predvídateľným dravcom, navyše má slabú mimiku. Ak už sa vám podarí naďabiť na neho, nikdy mu nepozerajte priamo do očí a voľte pomalý ústup. „Keď skrížil cestu mne, postavil sa na zadné a dovolil mi odísť. Ak by však išlo o medvedicu s mladými, zvalil by som sa na zem a rukami by som si chránil šiju.“
Packa istý čas viedol aj hotel v Jasnej, kam sa v čase konferencie dôstojníkov NATO dobýjala medvedia rodinka.
„Viete, čo urobili? Utiekli do izieb. Do dverí hotela, ktoré sa šelmy pokúšali vytlačiť, sa postavili čašníci a kuchári,“ usmieva sa Packa.
Po takomto zážitku netúžia
Správy o tom, ako sa Liptovským Mikulášom prechádzal medveď registrovali aj české médiá. A pod nimi sa vo veľkom diskutuje o obavách Čechov, ktorí na Slovensko za oddychom jazdievali pravidelne.
„V osemdesiatych rokoch som bol v Liptovskom Mikuláši na vojenčine. Prešli sme všetky okolité lesy a doliny, no nikdy sme sa nebáli. Nízke Tatry milujem, avšak na dovolenku si kvôli vnúčatám najbližšie vyberiem iný kraj,“ netají svoje obavy Štěpán.
„Medvede sme vídali už pred tridsiatimi piatimi rokmi na Donovaloch. Chlapi z Horskej služby nám radili robiť hluk. To ale ešte boli časy, keď neutekali ľudia pred medveďom, ale medveď pred ľuďmi,“ píše Milada.
„Do slovenských hôr sme chodili v deväťdesiatych rokoch na „čunder“. Často sme nestretli žiadne zviera, nie to medveďa. Teraz už by som sa bál. Zachytil som reklamu na dovolenku na Slovensku, kde Petra Vlhová hádzala snehovú guľu do kamery. Výlet s medveďom za chrbtom si určite neželám, napriek lákavej propagande slovenských hôr tam nepôjdem,“ dodáva Pavel.
