Miroslav Fungáč je šofér z povolania. Žije v Ráztočne na Hornej Nitre a pochádza z Podpoľania. Na región nezabúda ani vo svojom šatníku – často nosí podpoliansky kroj. Aj vo voľnom čase sa venuje tomu, čo živilo našich predkov – vyrába drevené korýtka.
Osem rokov v kroji
Ľudia na neho často hľadia s údivom, no nemá s tým problém – pre portál MY Horná Nitra hovorí, že ho nosí zo srdca a je v ňom šťastný. „Nie je nič lepšie, ako mať na sebe ľanové veci,“ dodáva. Vzťah k folklóru získal cez otca. Ten ho v 15-tich rokoch vzal na Podpolianske folklórne slávnosti a toto ho očarilo.
Keď na Hornú Nitru, tak do drevenice
Do iného regiónu ho priviedlo srdiečko. Tu sa oženil a manželka chcela ostať na Hornej Nitre, keďže tam bolo viac pracovných príležitostí a tak súhlasil, že sa presťahuje tam. Mal však podmienku – bývanie v drevenici. Tento životný štýl už nechce opustiť. Patrí k tomu aj vybavenie domácnosti – u Fungáčov sa je dreveným príborom z dreveného riadu, kúria drevom a varia na klasickej peci.
„Žiť v murovanom dome a v drevenici je obrovský rozdiel. Nedá sa to ani porovnať. Z drevenice by som už ani za svet neodišiel. Sme tu ako stále ako na chate,“ dodáva Fungáč.
Na kroj nedá dopustiť
Kroje sa síce nakupujú drahšie, lebo všetko je v podstate ručná výroba, ale na druhej strane, práca je trvácnejšia a kvalitnejšia. Ten, kto chodí v kroji, nepotrebuje toho oblečenia toľko, ako ten, čo si oblieka rifle. Aj keď kroj hocikde len tak nekúpite.
„Všetko je o ľuďoch. Ešte stále existujú takí, ktorí sú v úvodzovkách príjemne postihnutí ako ja, čo robia v smere vyšívacom, kožušníctve alebo v brašnárstve, tak, ako sa robilo kedysi. Šijú opasky, košele, robia kožúšky, klobúčiky,“ hovorí Fungáč, ktorý žije skromným životom. Teší sa z manželky, rodiny, bývania v drevenici a remesla – majetky ku šťastiu nepotrebuje.
Korytár
Kedysi veľmi potrební remeselníci – korytári do domácností vyrábali nie len korýtka na zabíjačky, či pranie, ale aj množstvo všakových misiek na cesto a podobne. On sám robí nie len korýtka, ale aj misky na dekoráciu, či na ovocie. Rád pracuje s topoľovým drevom, ktoré nepoškodí ani kontakt s vodou.
Aj za tým treba hľadať ženu. Chodili spolu po rôznych jarmokoch a tieto výrobky sa manželke páčili. Kúpila mu nástroje s tým, že by jej mohol, keďže bývajú v drevenici, také vystrúhať.
„Začal som skúšať. Jasné, že prvé sa nepodarili, ale po dvadsiatich kusoch som už vedel, ako na to. Dostával som to do rúk. Čím častejšie som sa tomu venoval, tým lepšie to šlo,“ hovorí o svojom hobby.
Jeho výrobky tešia ľudí po celom svete. Ponúkajú ich na rôznych akciách.
„Väčšinou navštevujeme folklórne festivaly. Každý rok začíname na Myjave, pokračujeme v Detve, na Hrušove, nasledujú Hontianska paráda, Radvanský jarmok a Deň kroja. Chodíme aj na menšie dedinské akcie ako Mošovský jarmok či podujatie v Kláštore pod Znievom,“ poznamenáva Miroslav Fungáč. Navštevuje však aj rôzne vianočné trhy a aj vďaka tomu sú jeho misky a výrobky po celom svete od Austrálie po Ameriku. Priznáva, že z toho má veľkú radosť.
Nasledovníkov veľa nebude
Jeho výrobky zaujali množstvo ľudí a boli aj takí, čo by sa to radi naučili. Lenže, ako hovorí, väčšinou to bolo krátke vzplanutie. Dnešní ľudia sú zvyknutí na to, že všetko sa dá urobiť rôznou technikou. Lenže misky sú rôzne tvarované a čím členitejšie, tým väčšmi je potrebná ručná výroba a to nebaví každého, doplnil majster korytár.
Zdroj: MY Horná Nitra, fotky: Facebook M. Fungáča
