Je vrcholový manažér, coach a podnikateľ. Dlhoročné poznatky dnes využíva, aby pomáhal rodinám rozvíjať inteligenciu dieťaťa, píše o Jánovi Bottyánovi stránka lifeisyou.sk a nás v redakcii zaujalo video, v ktorom sa rodičia pôvodne mali naučiť niečo o svojich deťoch, no dozvedeli sa niečo o sebe.
Bottyán hovorí, že prvých šesť rokov života prijímame viac informácií, ako po celý zvyšný život. Tvrdí tiež, že každé dieťa sa rodí s určitým potenciálom a ten v podstate dostáva už od mamy počas jej tehotenstva. Bottyán hovorí, prečo je dobré aj najmenšie deti ukladať na bruško, nie na chrbátik a ako veľmi dieťa prijíma motiváciu od rodiča, vysvetľuje, prečo vníma život, ako život už od počatia a tiež si myslí, že zlé deti neexistujú, sú len také, ktoré potrebujú pozornosť.
„Základný balík“ dostávame už pri narodení
Bottyán ako kouč pracuje s tromi vekovými skupinami. Rodiny, kde je dieťa od 0 do 6 rokov, tu sa zameriava na rozvoj schopností dieťaťa. Druhá skupina sú deti od 2,5 roka, tu sa rodiny učia, ako ovplyvniť správanie a emocionálnu inteligenciu dieťaťa a treťou skupinou sú deti od 10 rokov, ktoré sa venujú športu a potrebujú zvládať frustráciu, či tlak.
Motivujete svoje dieťa správne?
„Kým sa dieťa naučí behať, predchádzajú tomu rôzne elementy. Najskôr objavuje pohyb končatín, no je stále na mieste, druhý level je, že sa dokáže plaziť, tretí level je štvornožkovanie, potom dokáže chodiť a až potom behá. Lenže cieľom je, dostať sa do toho cieľa postupne, rozvojom na každej tej úrovni,“ hovorí Bottyán s tým, že nič z toho postupu nemôžeme vynechať. Preto je dobré aj najmenšie dieťa uložiť na bruško, na pol metra od neho uložiť hračku výraznej farby a tým ho motivujeme k pohybu. Navyše aj ono si uvedomuje určitú slobodu, ktorá mu prinesie dobrý pocit z úspechu.
Od počatia človek
„Africké ženy aj počas tehotenstva prejdú denne desať kilometrov. Potrebujú zabezpečiť obživu pre svoju rodinu, idú pre vodu, sú stále v pohybe. Aj to dieťa je zvyknuté, že matka sa stále hýbe. Toto ovplyvňuje aj neurologické schopnosti, pohybovú inteligenciu dieťaťa. Vôbec nesúhlasím s tým uvažovaním, že dieťa až od dátumu narodenia. Ja uvažujem o dátume pôrodu, ale dátum narodenia je s dátumom počatia. Keby to bolo jedno, tak je jedno, čo žena robí počas tehotenstva,“ vysvetľuje Bottyán. Ak teda bola mamička zvyknutá počas tehotenstva tráviť čas doma, aj svoje dieťa potrebuje na množstvo ľudí privykať postupne.
Rozprávajme sa s deťmi
Bottyán hovorí, že je absolútne proti tomu, aby sa na deti šušlalo, či rozprávalo takou tou „detskou hatmatylkou“, ale normálnou rečou. Človek samozrejme použije adekvátny tón, no dieťa sa rodičovi chce podobať a tak ho tou šušlavou rečou vlastne učíme, ako sa komunikuje. Navyše treba s ním hovoriť veľa, zvuk rodičovho hlasu mu dáva pocit bezpečia.
„Ako rodič mám vplyv na rečovú inteligenciu dieťaťa. Dieťa sa chce naučiť presne to, čo robí rodič. Zmyslom jeho života je, počas tej cesty z detstva do dospelosti sa naučiť čo najviac,“ dopĺňa Bottyán. Ak dieťa vidí, že rodič s ním málo komunikuje, vyhodnotí si to, ako že sa netreba rozprávať. Aj obyčajné, bežné úkony, ktoré s ním robíte, mu komentujte, rozprávajte sa s ním. Dávate mu tým na vedomie, že si zaslúži vašu pozornosť, že ju dostáva.
Deti nie sú neposlušné
Aj to, ako sa dieťa správa ovplyvňuje to, koľko skutočnej pozornosti od rodiča dostáva. Stále platí, že ako rodič ste pre dieťa obrovský motivátor a preto od vás potrebuje pozornosť. Potrebuje, aby ste veci robili spolu. Ťažko od neho budeme chcieť, aby chodilo do telocvične, keď tam nechodí s vami, nevidí vás cvičiť, nemá vo vás v tomto vzor. Aj to najmenšie dieťa nevie, ako zaujať vašu pozornosť, keď napríklad mamička ešte aj pri dojčení v jednej ruke telefón, v druhej ruke prisaté bábo. Najmenší si pozornosť rodiča nezískajú inak, ako plačom, krikom. Väčšie deti sa všemožne snažia upozorniť na seba a zväčša nie celkom želaným spôsobom.
