Naši predkovia sa vo svojom živote riadili mnohými poverami a aspoň ako-tak im v živote mali pomôcť rôzne magické praktiky. Niektoré sa viazali ku každodennosti, iným boli určené konkrétne dni. Takým je aj prvý máj, alebo ak chcete, tak filipsko-jakubská noc.
Chráňte sa pred zlými mocnosťami!
V noci z 30. apríla na 1. máj sa na krížnych cestách zlietali strigy, aby sa rozbehli po celom chotári, kde škodili budúcej úrode. Preto pastieri v predvečer prvého mája vybiehali na kopce a pahorky, aby hlasným trúbením a práskaním bičmi tieto škodlivé bytosti odohnali. Nad dvere, či pod strechu domu sa dávali borievkové konáriky. Tie sa zapichli aj do hnojiska, ale vešali ich aj na rohy statku, aby ho chránili pred strigami.
Májová rosa
Na celom Slovensku bola prvomájová rosa považovaná za skvelý liek a preventívny prostriedok proti rôznorodým bolestiam. Ľudia si v nej preto umývali oči. Ak prišiel dážď v prvom májovom týždni, bol predzvesťou dobrej úrody.
Dievčatá na strednom Slovensku počas neho vybehli von a nechajúc padať dážď na rozpustené vlasy odriekali formulku: „Dážď, dážď, májový dážď, budú mi od teba vlasy rásť“.
Šťastný mesiac
Verilo sa, že všetko, čo prišlo na svet v máji, bolo ideálne na chov – májová krava dávala dobré mlieko, hydina vyliahnutá v máji niesla krásne, veľké vajcia a povera sa týkala aj detí – „májčatá“ mali byť šťastné.
Májová zeleň
V máji všetko zelené bujnie, kvitne a gazdovia pri pohľade na ten dostatok rastlinstva mohli byť len spokojní. Práve preto dostali zvyky, pri ktorých zohrávali dôležitú úlohu rastliny, názov májenie a strom využívaný pri rôznych magických obradoch niesol názov máj.
Stredoveký symbol lásky
Ešte pred Tridentským koncilom, ktorý zaviedol cirkevný sobášny obrad, bolo postavenie mája pred domom vyvolenej jasným a verejným vyjadrením sľubu lásky a vernosti. Viacero významov máj nadobudol až neskôr.
V prvom prípade ho postavil mládenec iba tomu dievčaťu, o ktoré sa seriózne uchádzal.
V druhom predstavovali máje spoločný dar mládencov všetkým dospelým dievčatám obce.
Tretím variantom bolo, že máj dostala síce každá dievčina, ak však mala svojho frajera, bol ten jej iný ako ostatné, ktoré predstavovali kolektívnu pozornosť mužskej mládeže. Mohol mať napríklad iné stuhy či šatky, obielený kmeň, prípadne sa líšil druhom použitého stromu.
Vrchnosť sa snažila túto praktiku už od 18. storočia obmedzovať, keďže jej „padlo za obeť“ niekoľko stromov. V mestách sa jej to pomerne dobre darilo, na vidieku však táto obyčaj celkom nevymizla.
Čo dedina, to iná obyčaj
Na Myjave boli mládenci nútení vzdať sa stavania májov všetkým dievkam. O to viac však dbali o jediný máj povolený pre celú obec, ktorý doviezli na obecné priestranstvo. Bola to vysoká jedľa, ktorú okliesnili a očistili od kôry, pričom dvojmetrový vrcholec ponechali. Ozdobili ho od dievčat požičanými stužkami a šatkami, postavili do pripravenej jamy, ktorá sa zasypala zeminou a dobre udupala. V polovici mesiaca máj zvykli v noci tajne zvaliť, vyblednuté šatky a stuhy nahradili novými a opäť ho vztýčili. Počas posledného májového dňa mládenci vystrojili veľkú zábavu pri muzike, ktorej hlavným cieľom bolo jeho zvalenie. Veselice sa zúčastnila takmer celá obec, no finančne na ňu prispeli najmä mladé dievčatá, ktoré si požičané stužky a šatky museli naspäť odkúpiť.
