Poslanec NR SR Roman Michelko aj v tomto týždni reaguje na aktuálne udalosti. V aktuálnych Veciach verejných kritizuje aj nastavenie verejnej mienky, že do politika si v súčasnosti môže každý „kopať“, koľko len chce a on je povinný znášať to. Nuž po tomto týždni to zrejme už nebude také jednoduché.
To, čo sa stalo – atentát na premiéra Fica, sa nestalo len tak. Matovič a progresívne médiá dlhodobo a systematicky vykresľovali národne a sociálne orientovaných politikov ako lovnú zver. Odobrali im všetky práva – právo na súkromie, na ochranu osobnosti, prakticky ich zbavili imunity a vydali ich rozbesnenému davu. Zásadný prelom nastal v roku 2010, keď Sulík do politiky doniesol najväčší ľudský odpad – Igora Matoviča. Ten si celý koncept politiky založil na krajne falošnom koncepte, že treba akýmikoľvek prostriedkami zastaviť, eliminovať, či zničiť Smer a Róberta Fica osobitne. Akékoľvek prostriedky na naplnenie tohto cieľa boli dovolené. Po tomto atentáte je ale všetko inak.
Argument – lebo Fico už nikdy nebude fungovať. Fatálne zlyhal aj koncept politiky postavený na téze, že treba zastaviť smerácku mafiu. Po tomm čo sa stalo, už tieto argumenty stratili svoju relevanciu. A zároveň je najvyšší čas, aby súčasná garnitúra začala vážne stíhať čierne ovce v justícii a OČTK – Orgány činné v trestnom konaní, ktoré masívne zneužívali metódy trestného konania v politickom boji. Zločiny Čurillovcov, sudcu Klimenta , Lipšica, ale aj Hamrana, Mikulca a Matoviča musia byť konečne vyšetrované. Áno, ide to veľmi pomaly.
Po 7 mesiacoch sme sa zbavili Mazáka, na čelo Súdnej rady sa dostala rešpektovaná sudkyňa Marcela Kosová, pod ťarchou dôkazov o fatálnych pochybeniach bol nútený odstúpiť predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala – išlo hlavne o kauzu Truban. Ale zločinci sú aj naďalej nepotrestaní. Nikto nevyšetruje kauzu legalizácie príjmov Pavlíny Matovičovej s krajne zavrhnutiahodným zločincom – kajúcnikom Bernardom Slobodníkom.
Doba tolerancie tohto veľkolepého zla sa už musí skončiť! A nesmieme uveriť krokodílím slzám opozície a liberálnych médií, ktoré teraz veľmi falošne volajú po zmiery. Nič iné nie je ani pokus odchádzajúcej prezidentky, ako aj nastupujúceho prezidenta – teda ich iniciatíva zvolať okrúhly stôl s cieľom upokojiť situáciu. Toto stretnutie by malo zmysel jedine v prípade, ak by sa na ňom verejne ostrakizovalo Oľano – tento hnisajúci vred a zhubný nádor slovenskej politiky. Ukazuje sa však, že tento odpudzujúci subjekt na našej politickej scéne nemá ani milimeter sebareflexie. Aj po takejto tragédii sa pokúšajú eliminovať politickú činnosť legitímne zvolenej koalície, kedy navrhujú, aby tá stiahla všetky, pre ňu kontroverzné návrhy zákonov, rozumej, zákon o FPÚ – predovšetkým však zákon, ktorý má za cieľ prinavrátiť televízii a rozhlasu jeho dávno stratenú verejnoprávnosť. Cynizmus a obludnosť tohto návrhu je šialená. Dáva priam návod na to, ako zastaviť pre opozíciu nepopulárne zákony. Stačí vykonať atentát na predstaviteľa koalície a všetky nepríjemné legislatívne nomy sa tým zastavia. Tak toto im určite nevyjde.
