Krupina je z histórie jedným z pár miest, v ktorých sú na území dnešného Slovenska dochované záznamy o procesoch s bosorkami. Ani Trnava, ani Komárno na toto obdobie určite nie sú hrdé, no v Krupine si ho pripomínajú špeciálnou expozíciou, ktorá sídli v Múzeu Andreja Sládkoviča. Viac o nej povedal pre denník Pravda historik múzea, Miroslav Lukáč.
Expozícia sa venuje trestným konaniam a stredovekým procesom a návštevnosť múzea sa podľa jeho zamestnancov citeľne zvýšila. Prvé repliky mučiacich nástrojov v Múzeu Andreja Sládkoviča v Krupine, boli sprístupnené návštevníkom zhruba pred rokom.
Niekoľko etáp
Ešte pred rokom vystavili trinásť mučiacich nástrojov. Medzi nimi „lomihnát“ z roku 1676 s nápisom „Trestáni dobri bíwají“, ktorý vyrobil Gabriel Bako.
„Expozícia je atraktívna pre domácich aj zahraničných turistov. S odstupom času môžeme konštatovať, že vďaka novinke sa ich počet výrazne zvýšil,“ potvrdil krupinský primátor Radoslav Vazan. „Je to impulz pre pokračovanie projektu a rozšírenie zbierky o ďalšie exponáty. Smerujeme tak k vytvoreniu komplexného produktu cestovného ruchu zameraného na históriu nášho mesta spojenú s mučením a upaľovaním bosoriek,“ doplnil Lukáč. Krupinský magistrát mal právo udeľovať rôzne tresty, keďže Krupina dostala privilégium kráľovského mesta. No a pri tých trestoch sa využívali rôzne nástroje na vynútenie si priznania.
Procesy boli podľa Lukáča slušne zdokumentované a tak sa múzeum už dávnejšie rozhodlo, že zriadi expozíciu. Dokumentácia však skončila začiatkom minulého storočia v Maďarskom národnom múzeu, odkiaľ sa ale stratili.
V rámci druhej etapy múzeum sprístupnilo štyri predmety – dereš, klietku, dreveného koňa a španielsku čižmu. Na ich vyhotovení podľa denníka Pravda pracovali rezbár Alojz Oravec, kováč Róbert Žúbor a stolár Miroslav Ustaník. Tá bola spustená 7. mája.
Zuzana spred 404 rokov
Lukáč pre Pravdu spresnil, že prvou krupinskou strigou bola Zuzana Semilíniová obvinená a neskôr odsúdená za to, že počarovala synovi tamojšieho mešťana.
Po nej v Krupine v plameňoch skončilo spolu 42 čarodejníc a dvaja muži, čo je najviac v rámci Slovenska.
Podľa historika boli strigy vyšetrované v podzemí radnice. „Celé to viedol mestský fiškus, jeden z členov tamojšej rady, ktorý plnil funkciu akoby dnešného zástupcu primátora. Majstra kata, ktorý vedel narábať so špeciálnymi mučiacimi nástrojmi tak, aby ľudia nezomreli vykrvácaním, si povolávali z Banskej Bystrice. K takýmto praktikám patrilo napríklad drvenie kostí.“