Prehľad týždňa poslanca Romana Michelka (SNS) tradične prináša dianie v kocke za posledných sedem dní. Ten aktuálny hovorí o tom, že čurillovci idú definitívne pred súd, ale aj kauze Zachráňme Markízu II Michalovi Kovačičovi.
Čurillovcov začína dobiehať ich temná minulosť. Doby, keď boli beztrestní a všetky ich prešľapy zahladzoval Lipšicovský ÚŠP, či Špecializovaný trestný súd a osobitne sudkyňa tohto súdu Pamela Záleská a keby niečo tak mali zicher v Piatom senáte Najvyššieho súdu, ktorému velil sudca Kliment, sú dávno preč. Predseda Špecializovaného trestného súdu Hrubala konečne končí, Záleská je v ťažkej defenzíve, Lipšic zase na oddelení legislatívy na Generálnej prokuratúre a Čurillovci idú pred súd. Nie však ten, kde ich kámoši všetky ich zločiny bezpečne zahladia, ale pred ten ozajstný, spravodlivý, kde budú musieť skladať účty za všetko, čo za tie tri a pol roka Matovičovsko-Hegerovsko- Odorovskej hrôzovlády napáchali.
Vyšetrovatelia z inšpekcie zdokladovali ich zločiny na viac než 8000 stranách , stovky hodín legálnych odposluchov svedčia o tom, že sme tu mali ozajstnú nielen fiktívnu zločineckú skupinku. Na zločiny Čurillovcov najskôr upozornila SISka, potom to pokračovalo obvinením, ktoré voči nim vzniesol Krajský súd v Bratislave, čo im vyslúžilo asi dvojtýždňový pobyt v kolúzke, aby následne pokračovali v ďalšej pochybnej činnosti. Ukázalo sa, že vrchol manipulácie Lipšicovskej justično-policajnej skvadry nastal, keď na čelnú pozíciu policajnej inšpekcie táto podarená skupinka nainštalovala obvineného Čurillovca – Ďurku. Taká nehoráznosť bola cez všetky čiary a minister vnútra úradníckej vlády Ivan Šimko mal s tým problém. Ukázalo sa však, že politický policajný prezident Hamran nakoniec mal navrch. Premiér Ódor a prezidentka Čaputová v tejto kauze nepodržali svojho ministra vnútra, ale naopak policajného prezidenta Hamrana.
Fraška spela do finále. Ale nie tak celkom. V snahe hrať vabank, Lipšicovsko- Hamranovsko-Čurillovská skupinka prišla z akciou Rozuzlenie. Hlavným skalpom mal byť sám generálny prokurátor Žilinka, ale to bolo aj za vtedajších chorých pomerov predsa len priveľké sústo. Tak sa uspokojili so zásahom proti policajnej inšpekcii, obvinili povereného šéfa SISky a šéfa NBÚ. Hrali vabank, dúfajúc, že takéto okázalé gestá zmenia výsledky volieb.
No a je celkom možné, že aj zmenili, len úplne inak, než si to predstavovali. Na definitívny epilóg tejto nepodarenej skupinky si ešte budeme musieť počkať. Ale ďalšia kapitola, ktorá povedie k ich spravodlivému potrestaniu, sa práve začína písať.
Zachráňme Markízu II. je fraška. Pravicoví progresivistickí redaktori a redaktorky si povedali, že zmenia zásadne princípy fungovania našej spoločnosti a princípy za ktoré roky bojovali, mihnutím oka popreli, keď sa im to hodilo. Ľudia, ktorí mali dlhé roky plné ústa absolútnej nedotknuteľnosti súkromného vlastníctva, to zrazu popierajú . Prišli s absurdnou tézou, že vlastníci médií nemôžu podľa vlastného uváženia nakladať so svojím majetkom. Napríklad odklon spravodajstva od aktivistickej žurnalistiky v prospech progresívcov je podľa zamestnancov a externých spolupracovníkov neprípustný. Bolo by to smiešne, keby to nebolo absurdné. Ale však v poriadku. Vzbúrenci z Markízy sa vydali na boj, ktorý nemôžu vyhrať. Vlastník Markízy, holdingová spoločnosť PPF, má tím najšpičkovejších právnikov, takže so vzbúrencami si poradí veľmi ľahko.
Moderátorovi relácie Na telo, Michalovi Kovačičovi, tak môžme zaželať všetko dobré, ale už len v Denníku N, Smečku, alebo v spravodajskom webe Aktuality.sk.
