Poslanec NR SR a predseda výboru pre kultúru a médiá Roman Michelko (SNS) sa v minulotýždňovom prehľade udalostí venuje prevažne dvom: schváleniu zákona o RTVS a problému, ktorý bude mať Jaroslav Naď aj s jeho „analýzou“ odovzdania slovenskej PVO na Ukrajinu.
Boj o navrátenie verejnoprávnosti televízii a rozhlasu sa konečne podarilo vybojovať. Od začiatku júla skončí RTVS a vznikne STVR. Nebude to však len premaľovanie značky, toto nové médium bude mať naozaj všetky atribúty verejnoprávnosti. Vznikne nová rada, ktorá bude vyberať nového riaditeľa a je logické, že v tomto novom verejnoprávnom telerozhlase nebude miesto pre aktivistických novinárov. STVR bude dávať priestor všetkým relevantným názorom, pravda sa v nej nebude postulovať, oktrojovať či hlásať, ale hľadať. Aktivizmus, ktorý je dnes základnou charakteristikou redaktorov súčasného verejnoprávneho média musí skončiť, verejnoprávna televízia nesmie byť pobočkou opozičných politikov, či ich vplyvovou agentúrou. Nestrannosť, objektívnosť a vyváženosť sa musí stať normou, nie výnimkou. No a samozrejme nové vedenie musí klásť podstatne vyšší dôraz na vlastnú pôvodnú tvorbu, vymýšľať a vyrábať vlastné relácie, prípadne ich ďalej licencovať a nie naopak, kupovať už hotové programy, platiť drahé licencie iným tvorcom, či produkčným spoločnostiam a ešte aj tieto licencované formáty vyrábať v externom prostredí. Vo štvrtok 20.6. sa urobil prvý krok k tomu, aby sme konečne mali vlastné verejnoprávne médium, na ktoré budeme môcť byť právom hrdý.
Zdá sa, že Božie mlyny melú pomaly, ale isto. Vyplznutý gunár Naď, inak bývalý minister obrany, ktorý dokázal zaujať len svojou nepríčetnou aroganciou, bude mať problém. Vláda začala vyšetrovať darovanie 13 Migou 29 Ukrajine v čase, keď tu bola vláda bez dôvery. Už na prvý pohľad je jasné, že to bolo v hrubom rozpore s Ústavou, ale s tým si Naď , Heger a spol . zjavne nerobili žiadne starosti. Všetci si dobre pamätáme, že vtedy minister obrany Naď šermoval akousi právnou analýzou, ktorá mu údajne takúto hanebnosť dovoľovala. Samozrejme, v snahe predísť šikane právnikov, ktorí mu tento zločin mali posvätiť, utajil ich mená a právnu analýzu nezverejnil. Keď prišla nová vláda, nič také na jeho úrade nenašla. Nenašiel ich ani ombudsman, ani jeho nástupca na poste ministra obrany Róbert Kaliňák, a zrejme si exminister Naď myslel, že sa mu aj táto hanebnosť len tak, ako mnoho jeho predchádzajúcich zločinov, prepečie. No tak ľahké to nemá. Tie zdrapy papiera, ktorými šermoval na tlačovke, kde sa pokúsil vyviniť, nestoja za nič a určite neobstoja ako dokument, ktorý by ho mal ochrániť pred trestným stíhaním. Pýcha predchádza pád a exministra Naďa čaká prinajlepšom séria popoťahovaní po súdoch, kde bude musieť svoje pochybenia vysvetľovať. Veríme, že spravodlivosť ho nakoniec dobehne a bude sa zodpovedať aj za sériu lží, ktoré lemovali celú jeho politickú kariéru a ktoré spôsobili, že dnes náš vzdušný priestor, napriek jeho ubezpečeniam, nie je nijako chránený.
