V piatok sa skončila posledná schôdza tejto parlamentnej sezóny a je teda na mieste predbežne rekapitulovať. Najprv treba spomenúť, že vnímame výhrady našich voličov, ktorí od nás očakávajú rýchlejšie a účinnejšie riešenia. Ale ono to naozaj nie je také jednoduché, vysvetľuje v komentári k videu Roman Michelko.
Predovšetkým nevládneme sami, ako to bolo pri vláde Smeru v rokoch 2012 – 2016. Naši koaliční partneri nemajú celkom rovnaký pohľad na svet a niekedy to naozaj drhne a spomaľuje sa presadzovanie zákonov, no a nakoniec asi by nebolo celkom dobré, ak by sme presadzovali náš program hrubo protiústavnými a hrubo protizákonnými metódami, ako sa to dialo v uplynulých rokoch. Každopádne, SNS sa okrem iného podarilo presadiť tri zásadné zákony z rezortu kultúry, ktoré vyvolali priam hysterický odpor opozície – osobitne strany PS,
ako aj liberálnych médií. Ten prvý bol zákon o Fonde na odporu umenia (ďalej FPU). Podstata fungovania tohto zákona bola nasledovná – všetky peniaze, ktoré štát dával na podporu umenia, a bolo ich vyše 20 milión eur, boli pod kontrolou občianskych združení. Štát de facto nemal žiadne páky na to , aby do rozdeľovania dotácií akokoľvek zasiahol. No a to rôzne progresívne a liberálne mimovládky využili mierou vrchovatou. FPU nepodporovalo zásadné literárne časopisy, len vo veľmi malej miere literárnu tvorbu, ktorá sa týkala národných tém a naopak, vo veľmi vysokej miere sa podporovali rôzne LGBT pseudokultúrne aktivity. Novelou zákona o FPU sa to zmenilo, ministerskí nominanti v FPÚ môžu rozhodnutia dosiaľ „neomylné“ progresivistických komisii skorigovať.
O transformácii súčasnej RTVS na Verejnoprávnu STVR sa toho pohovorilo už naozaj veľa. Celá „operácia“ mala pritom jediný a plne legitímny cieľ . Vrátiť televízii a rozhlasu jej verejnoprávnosť. Dnes bola údajne verejnoprávna televízia krajne aktivistická., ba bolo to ešte horšie – údajne verejnoprávna RTVS bola voči súčasnej vládnej garnitúre v otvorenej mediálnej vojne. To nebolo normálne a to treba riešiť. Po veľkých peripetiách sa tak stalo a veríme, že prezident Pellegrini to ešte nakoniec neskomplikuje.
No a nakoniec je tu Audiovizuálny fond. Teda fond, ktorý odporuje nakrúcanie filmov. V rade tohto fondu mali dosiaľ producenti a vysielatelia ôsmych z deviatich členov. Teraz sa to mierne upraví a ministerstvo bude nominovať piatich členov. No a na odobrenie každej podpory filmu bude potrebných deväť členov. Tým sa zabezpečí, že v budúcnosti sa z verejných zdrojov nebudú podporovať „trápne politické agitky“ ako Sviňa, Únos, prípadne scenárov ako Dobytkár, čí film o Jánovi (Kuciakovi) a Martine. O tom, že by sa takáto angažovaná kinematografia stala súčasťou predvolebnej kampane hádam nikto nepochybuje. To naozaj nebolo s kostolným poriadkom. Urobili sme len to, čo bolo nevyhnutné. No a zúrivý odpor našich oponentov nás len utvrdil v tom, že robíme dobrú prácu…
