Po nedávnom článku o zvýšení opatrovateľského príspevku a príspevku na osobnú asistenciu sa ma pár ľudí opýtalo, prečo sa to rozlišuje, veď z ich pohľadu je to to isté. Aj ja sama sa občas stretnem s tým, že o mojej asistentke hovoria, ako o opatrovateľke, voči čomu sa zvyknem ohradiť. V lepšom pripade dotyčný odpovie „aha“, v horšom prípade (ale stáva sa) zahlási „veď je to to isté“. A to zďaleka nie je pravda.
Skúsme krátku definíciu zo zákona
Osobný asistent:
- môže byť len fyzická osoba, ktorá dovŕšila najmenej 18 rokov veku a má spôsobilosť na právne úkony
- môže vykonávať osobnú asistenciu najviac desať hodín denne . Toto obmedzenie neplatí, ak sa osobná asistencia vykonáva v čase, keď sa fyzická osoba s ŤZP zdržiava mimo miesta svojho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu.
- rodinný príslušník fyzickej osoby s ŤZP môže vykonávať osobnú asistenciu najviac štyri hodiny denne, a to len na vybrané druhy činností zo zákonom ustanoveného zoznamu činností.
- asistent vykonávajúci tlmočenie (v posunkovej reči, artikulačné alebo taktilné) musí príslušnému úradu preukázať znalosť komunikovať s fyzickou osobou so sluchovým postihnutím osobitným potvrdením, osvedčením alebo certifikátom, ktoré vydáva osoba akreditovaná na vzdelávanie tlmočníkov.
Opatrovateľ:
- úkonoch sebaobsluhy,
- starostlivosti o domácnosť,
- realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí.
Z uvedeného veľmi laicky povedané vyplýva, že kým osobný asistent pomáha pri úkonoch ktoré človek s ŤZP zvláda za pomoci zdravej osoby, opatrovateľ umožňuje ŤZP osobe žiť v domácom prostredí. Bez jeho služieb by bola táto osoba viac-menej odkázaná na pobyt v DSS. Je to veľmi zjednodušené, ale myslím že pochopiteľné.
Čo to znamená v praxi
Človek ktorý potrebuje asistenciu pri príprave jedla, povedzme raňajok nečaká že osobný asistent mu tie raňajky pripraví, ale mu pri ich príprave pomôže – napríklad odrezať krajec chleba, prípadne zaliať kávu/čaj (skúste to napríklad s roztrasenými rukami). Prípadne ak robí človeku s ŤZP sprievod (povedzme k lekárovi) naozaj nemusí mať predstavu o tom, prečo a s akými problémami tam ide – je tam na to, aby človeka bezpečne doviedol na dané miesto, pomohol prekonať prípadné bariéry. V ordinácii lekára môže, ale vôbec nemusí byť. Osobne odporúčam aby tam nebol – aj mnohí lekári žiaľ majú tendenciu komunikovať s doprovodom a keď tam nie je sú „nútení“ obrátiť sa na človeka ktorého sa to týka. Alebo taký „obyčajný“ nákup. Opatrovateľ od vás dostane zoznam, peniaze, aby nakúpil. Asistent ide na ten nákup s vami a riešite si ho sám, podľa možnosti vám pomôže – pozrie dátum spotreby, nesie košík, pri pokladni prekladá veci z pásu do tašky …
A kde je ten rozdiel?
A viete čo? To je vlastne dobré. Lebo to znamená, že nemusíte riešiť situácie, kedy sa rozhodujete či život zvládate s asistentom, alebo ste na tom so svojim zdravím skutočne tak, že potrebujete opatrovateľa.