Charakteristický hlas a typický zmysel pre iróniu sme od právničky Judity Laššákovej roky počúvali z internetového rádia, kde „do ľudskej reči“ prekladala všetky tie právnické záludnosti, ktorým bežný človek mnohokrát nemá šancu rozumieť. Mnohí jej predpovedali politickú kariéru, no ona sa ešte nedávno len tajomne usmiala s tým, že „uvidíme“. Počúva Karola Duchoňa, rada číta a kým sa začala venovať právu, živila sa ako čašníčka.
Dobrý deň, pani europoslankyňa. Ako sa dnes máte?
J. L.: Dobrý deň. Musím vás ale poopraviť: ešte nie som poslankyňou Európskeho parlamentu. Mandát začína až zložením sľubu, ktorý budeme skladať v Štrasburgu na plenárnej schôdzi 16. júla 2024. Takže až týmto dátumom začne nový parlament svoju činnosť.
Človek by si povedal, že po kampani do eurovolieb si doprajete nejaký čas na oddych, kým sa rozbehne bežná práca v EP, no vás je vidno na rôznych akciách, nie ste unavená?
J. L.: Určite áno. Posledné tri roky boli záťažou. Jednak na mňa nepôsobilo dobre, akým spôsobom sa vládna moc správala k občanom SR, čo bola psychická záťaž. Porušovanie ľudských práv a základných slobôd bolo na dennom poriadku. Nenašla sa skoro žiadna inštitúcia, ktorá by plnila svoje zákonom dané funkcie bezchybne. Uznávam, že v každej inštitúcii pracujú ľudia, a teda bezchybnosť nie je celkom reálna.
A čo vám naopak energiu dodávalo?
J. L.: Cestovanie po Slovensku a stretávanie sa s občanmi bolo to, čo mi naopak dobíjalo, ako sa hovorí, baterky. Stretnutia a rozhovory človeka nabijú energiou. Takže je tu určitá kompenzácia.
Ako relaxuje Judita Laššáková?
J. L.: Čítam. Veľa. A rôzne žánre. Naozaj všehochuť.
Vám určite nemožno vyčítať, že by ste sa „len tak“ zjavili pol roka pred voľbami, roky ste ľudí „vzdelávali“ a radili im, ako lepšie rozumieť krokom politikov. To musí človeka aj baviť. Čomu ste sa venovali pred tým, ako ste sa naplno vrhli do politického života?
J. L.: Ešte predtým, ako som robila odbornú asistentku poslancom Európskeho parlamentu, som pracovala ako čašníčka. S láskou spomínam na toto obdobie. Nielenže mal človek pohyb, ale zároveň aj kontakt s ľuďmi. Ale na rozdiel od politiky – žiadne starosti.
Pochádzate doslova z národnostne zmiešanej rodiny, nie len regiónu. Vy bojujete za Slovensko. Nemali ste niekedy v regióne, z ktorého pochádzate problém s tým, že jedni, alebo druhí vám niečo vyčítali v zmysle „Aká si ty Slovenka / Maďarka, keď…?“
J. L.: Osobne som sa s tým nestretla.
No vaši predkovia si práve v tejto súvislosti, s búrlivým vývojom v pohraničí, zažili všeličo…
J. L.: Tu by som niečo podotkla. Moja mamička je občan Maďarska, čo však nič nehovorí o jej národnosti. A ak by sme chceli zájsť úplne do detailov, tak staršia sestra môjho otca sa narodila v Maďarsku, v Békéšskej Čabe, ale môj otec o pár rokov neskôr už v Československu. Moja rodina bola postihnutá Benešovými dekrétmi. Ak by mňa aj niekto slovne urazil, že má dojem, že som podľa neho „málo“ Slovenka, či „veľmi“ Maďarka, je to nič v porovnaní s tým, čo museli zažiť tisíce ľudí, keď museli opustiť svoje majetky, všetko, čo poznali a čo milovali…
Niekde som zaregistrovala, že v EP sa chcete venovať aj sociálnej oblasti. Čím je vám táto oblasť blízka?
J. L.: Nie, toto nie je celkom oblasť, ktorej sa chcem venovať. Myslím si, že na túto tematiku je určite povolanejší pán Ondruš, ktorý sa do EP dostal za stranu Hlas – sociálna demokracia.
Výborne, čo teda láka vás?
J. L.: Mňa skôr láka ochrana spotrebiteľa. Toto je téma, ktorá má celoeurópsky význam, presah do ústavného práva a určite sa s ňou každý z nás stretol vo svojom živote. Bolo by fajn, keby sme sa na celoeurópskej úrovni viac venovali tomu, čo pomáha občanom a čo im uľahčuje život.
Stíhate popri všetkých svojich dnes už politických aktivitách aj rodinu?
J. L.: Menej, ale zatiaľ áno. Uvidíme, ako to budem stíhať, keď práca začne naplno (už o dva týždne).
V Bruseli ste už pôsobili ako asistentka niekoľkých europoslancov. Dá sa porovnať život v Bruseli so životom v malom meste na juhu Slovenska?
J. L.: Dá. A juh Slovenska v mnohých prípadoch víťazí!
Doma ste stále na Slovensku. Kam vyrazíte, keď nechcete byť „právničkou Juditou L.“, ale si môžete dovoliť nemať mejkap, byť „nahodená“ v starom tričku a teplákoch a neodpovedať na žiadne otázky, na ktoré ste odpovedali už tisíckrát?
J. L.: Do Kuchyne
Čo v takýchto dňoch robíte najradšej?
J. L.: Ak naozaj nemám nič, na čom by som pracovala, alebo inak – ak sa mi podarí utrhnúť si pár chvíľ, naozaj rada čítam.
Ste radšej ten typ turistu, ktorý v meste obehá všetky múzeá, galérie a pozná aj nejakú tú ich históriu, alebo si radšej „sadnete“ kdesi do kaviarne medzi miestnych a pozorujete život? Lebo leňošiť na pláži si vás neviem predstaviť… na to mám o vás predstavu ako o príliš činorodej…
J. L.: Myslím si, že by som sa úplne v pohode zmestila do všetkých troch vami vymenovaných kategórií. Závisí od miesta a od nálady v daný deň. Ale keď som na dovolenke, tak história nielen mesta, ale aj nejakej významnej budovy, či prípadne aj fontány.
Je niečo, čo vás na cestách prekvapilo?
J. L.: Keď som bola v Štrasburgu, veľmi som sa divila, že Chrám Matky božej tam má len jednu vežu. Keď som sa spýtala, prečo chýba južná veže, dostala som dosť jednoznačnú, ale všetko vysvetľujúcu odpoveď: „minuli sa peniaze“…
Ďakujeme za rozhovor
