Niektoré miesta sú iné, ako hociktoré ostatné. Neviete vysvetliť, čím to je, no cítite sa tam tak trošku inak. Blažene? Požehnane? Možno len príjemne a odchádzate odtiaľ nabitý pozitívnou energiou. Ľudia týmto energetickým centrám odpradávna pripisujú liečivé, či magické účinky. Stránka Mr. Slovák o nich píše: Hovorí sa, že koľko dáme, toľko dostaneme. Tak, ako národ udržuje a lieči svoju krajinu, tak ho ona spätnou väzbou dobíja a posilňuje, či si to jednotlivci uvedomujú alebo nie. My vám prinášame prehľad takýchto miest na Slovensku v niekoľkých častiach.
Vrch Zobor nad Nitrou
Zobor je najjužnejší vrch pohoria Tribeč medzi Nitrou a Žiranmi. Najmocnejšou energetickou lokalitou Slovenska je podľa znalcov tajomna vápencový vrchol Zobor nad Nitrou – matkou slovenských miest. Silové miesto so zvyškom mohutného hradiska, prameňmi, jaskyňou a pestrou flórou z nás vyháňa pocity samoty a prebúdza hrdosť, upozorňuje Mr. Slovák.
Kostol a kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej
V katastri obce Dechtice, v lesoch Malých Karpát, sa nachádza zrúcanina Kostola a kláštora sv. Kataríny. Kláštor, ktorý založil gróf Krištof Erdödy v roku 1618 na mieste, kde sa údajne zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu, patril františkánskemu rádu. Katarínka, ako ju domáci nazývajú, bola postavená v ranobarokovom štýle talianskym majstrom Pietrom Spazzom, staviteľom Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Katarínka bola i známym pútnickým miestom. Najväčšie púte sa konali na Bielu nedeľu, na sv. Katarínu.
Bojnice
Záhadná hrobka na zámku je asi najzáhadnejším miestom v okolí. Ján František Pálffi sa v testamente vyjadril o krokoch, ktoré majú jeho dedičia urobiť a ako naložiť s umeleckými zbierkami. Pálffiho telo bolo tri roky po smrti, roku 1911, uložené do honosného sarkofágu z červeného mramoru uprostred spoločnej hrobky na zámku v Bojniciach. Niekoľko desaťročí po grófovej smrti spozorovali zamestnanci múzea podivnú vec. Zo sarkofágu začala vytekať neidentifikovateľná tekutina zvláštnej medovitej konzistencie. Najprv sa tomuto faktu zrejme neprikladal nejaký špecifický význam, keďže množstvo tekutiny bolo zanedbateľné. Ale v polovici 90. rokov minulého storočia sa táto „kauza“ dostala na svetlo sveta a zaangažovala nielen odbornú ale aj širokú verejnosť a dohady pretrvávajú dodnes.
Červený Kláštor
Kláštor kartuziánov v obci Červený Kláštor patrí k najvýznamnejším pamiatkam tohto druhu na Slovensku. Jeho vznik sa datuje do roku 1320, kedy ho založili kartuziánski mnísi ako filiálny konvent kláštora na Skale útočišťa na Spiši. Čiastočnými stavebnými úpravami, ktoré určili aj jeho dnešný vzhľad, prešiel v 18. storočí. Hlavnými zachovanými stavbami areálu sú gotický jednoloďový kostol, stredoveká kláštorná budova s refektárom a s krížovou chodbou, tzv. hodinová veža, hospodárske budovy a tzv. veľká klauzúra s čiastočne zachovanými domami pre mníchov. Umelecko-historicky najhodnotnejšiu výzdobu nástennými maľbami má zachovanú kostol a stredoveký refektár. Kláštor reprezentuje na Slovensku jeden z mála zachovaných príkladov monastickej architektúry kartuziánskej a kamaldulskej rehole a je významným aj v kontexte európskeho kultúrneho dedičstva, keďže patrí k jedným z najvýchodnejších lokalít uvedených rehoľných komunít.
Spišský hrad
Táto národná kultúrna pamiatka je nielen dokladom vývoja architektúry u nás od 12. do 18. storočia, ale svojou rozlohou prevyšujúcou 4 hektáre (presne 41 426 m2). Považuje sa za jeden z najväčších hradných komplexov strednej Európy, navyše aj jeho dejiny sú bohaté. Skala, na ktorej sa rozprestiera, bola osídlená už v mladšej a neskorej dobe kamennej. Praveké osídlenie však vrcholí na prelome nášho letopočtu, keď sa tu vytvorilo obrovské a mohutné opevnené hradisko ľudu tzv. púchovskej kultúry – valy objavili archeológovia len nedávno. Našli tu aj obydlia roľníckeho ľudu i remeselníkov a rozmerný kultový objekt. Z rozsahu, spôsobu opevnenia i z organizačnej štruktúry možno predpokladať, že už v tej dobe tu bolo administratívne centrum stredného Spiša. Valy, v teréne ešte znateľné, obklopovali celý hrad a prechádzali cez jeho najväčšie nádvorie. Po zániku tohto hradiska vzniklo na susednom kopci, na Dreveníku, ďalšie silné hradisko. Až po ňom sa začína budovať dnešný Spišský hrad. Od roku 1993 je Spišský hrad zaradený do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, dopĺňa stránka Mr. Slovák.
Socha Ježiša Krista
Spod jej nôh je pekný výhľad nielen na samotnú obec Klin, ale aj na Oravskú priehradu, Námestovo, Vavrečku, Suchú Horu aj Roháče. Pri dobrom počasí vidíte aj poľské Zakopané. Je vysoká takmer desať metrov a ruky rozprestiera na šírku siedmich metrov.
Havešová
Tajomná Havešová je národná prírodná rezervácia v Národnom parku Poloniny v Bukovských vrchoch, ktorá je zapísaná vo Svetovom zozname prírodného dedičstva UNESCO. Rastú tu buky najvyššie na svete, v plnej sile a kráse sa týčia k nebu. Ten najvyšší má 56 metrov. Je to maximálna výška buka, ktorá bola doposiaľ v bukových pralesoch Európy nameraná.
