Zoldy je jeden z veľmi málo autorov, ktorí dokážu (a majú guráž na sieti) tak trefne skomentovať súčasné dianie. Dôkazom je jeho aktuálne zamyslenie z Facebooku.
O všeličom len tak nezáväzne rozmýšľam v týchto pohnutých a zvrátených časoch strelieb atentátnikov na mierotvorných politikov, kopancov do kolien a brúch národniarskych členov parlamentu, biblického rozmetania festivalových Sodom a Gomôr neďaleko hradu Matúša Čáka zmŕtvychvstalým bohom hromu Perúnom, čiže Paromom – festivalov, kde sa v stánkoch s občerstvením predávalo pečivo, či čo to vlastne bolo, v tvare mužských a ženských pohlavných orgánov v životnej veľkosti. Už len nazvať také čosi festivalom je scestné. Veď si predstavte, že čakáte v rade pri takom slniečkárskom stánku a potom poviete predávajúcemu alebo predávajúcej „Dajte mi štyri penisy a zabaľte mi pre decká aj tri vagíny“. A to sa tu ešte vyjadrujem slušnými lekárskymi termínmi z anatómie, lebo na mužské a ženské pohlavie sú v našom národe iné hovorové označenia, používané vo veľkom ako obľúbené nadávky. Ďalšia „POHODA“, či skôr dúhový Pride pochod holých zadkov naprieč staroslávnou Bratislavou je tiež na programe dňa. A to všetko za starostlivého, priam až materinského „únijného“ dohľadu staronovej bruselskej Von der Leynovej pod známym českým voľnomyšlienkárskym heslom „Ať se mládí vydovádí“.
Na únijnú Európu nám zas udreli povestné júlové horúčavy, vody Jadranu v „Juhoslávii“ už dosiahli 30 stupňov Celzia a budú sa veselo prehrievať ďalej, zato u nás na Slovensku zatiaľ nie sú štyridsiatky ale chvalabohu „len“ tridsaťpäťky a na rozdiel od komplet vyprahnutého a spáleného Grécka tu aspoň občas riadne zaprší. Aspoň nesystémovo a len miestami, ale až tak metodicky dôkladne, že vyľakaným ľuďom neraz odnesie preč komplet nepoistené strechy a vytopí ich aj so záhradou a všetkým cenným, čo majú uskladnené v pivnici alebo na prízemí. Mať v elegantnej kuchyni a v obývačke 30 centimetrov kalnej dažďovej vody s blatom po dvadsaťminútovom prívalovom daždi dolu dedinou by som s mojím poslabším srdcom a skákavým krvným tlakom určite neprežil. Poznám sa.
Za tejto situácie sa veľká časť národa, bez ohľadu na to či ide o progresívnych slniečkárov alebo národne orientovaných konzervatívcov, valí všetkými dopravnými prostriedkami k moru, aby tam svojou dovolenkárskou prítomnosťou zachraňovali ekonomiku a HDP stredomorských krajín, ktoré od vekov žijú z cestovného ruchu. V Benátkach sa už neplatí vstupný poplatok 5 eur, tak sa ide kuknúť aj tam.
Tu doma nám podľa mňa chýba viac vodných plôch, veľkých, hlbších a samočistiacich vodných plôch, aké zostali v alpských štátoch po odchode ľadovcov na sever. Ak by sme za komunistov neboli vybudovali Maru, Šíravu, Domašu a Oravskú priehradu, tých 25 štiavnických tajchov po stredovekých banských inžinieroch by nás nespasilo. Maďari to šikovne vyriešili tým, že tam aspoň majú dlhočizný plytký Balaton s najväčšou hĺbkou 8 metrov, takže ak dokážeš prepochodovať v kalnej vode po kolená aspoň kilometer, tak sa aj okúpeš vo vode po krk. Dávno som tu novátorky napísal, že by sme mali u nás vybudovať niečo podobné ako je Balaton, niečo čo by siahalo ako dlhočizná klobása od Galanty až kamsi hore za Nové Mesto nad Váhom. Zatopiť niekoľko miest a dedín, aj tak chcú všetci bývať v Bratislave, tak im to treba umožniť, a naši poľnohospodári budú aspoň mať o starosť menej čo pestovať z biednych eurodotácií. Tak či tak nevieme byť sebestační v potravinách, tak nech máme aspoň obrovský západoslovenský „Balaton“. Celé to pekne obkolesiť milionárskymi chatovými osadami a rekreačnými rezortmi na komerčnej báze. No a vypísať samozrejme súťaž o názov. Hlavne, aby to bolo blízko Bratislavy lebo tie naše veľké priehrady s výletnými loďami sú príliš ďaleko.
Dobre, dosť bolo fantazírovania. Máme malý štát, občas s dešpektom neslano-nemastne nazývaný krajinou, takže prevratné veci tu z priestorových dôvodov robiť nemôžeme a nedokážeme, aj keby sme chceli a vedeli ako.
Dnes na raňajky rožky a praženica na cibuľke, tá aspoň v žalúdku vydrží trochu dlhšie než vatová hrozienková vianočka s kávou. Pečivo a chlieb mraziť a pribežne konzumovať, inak to vie splesnivieť! To sa mi občas stane, že si idem zubatým nožom odkrojiť chlieb a víta ma na ňom zelenkavá pleseň, ktorá tam ešte včera večer zaručene nebola….
