Denník Asia Times poukazuje na to, že ak sa Trump stane budúcim prezidentom USA a J. D. Vance jeho viceprezidentom, budú sa spoločne oveľa viac venovať situácii v Ázii ako v Európe. „Nominácia Vancea za kandidáta na viceprezidenta viac než čokoľvek iné signalizuje koniec internacionalistického konsenzu zahraničnej politiky USA po roku 1945,“ píše Asian Times. Viaceré zdroje predpovedajú zmenu orientácie USA na Áziu, ako informujú parlamentnilisty.cz.
Republikánsky kandidát na prezidenta USA Donald Trump tvrdí, že by mohol čoskoro ukončiť vojnu na Ukrajine. Ani Ukrajinci brániaci svoju krajinu, ani ruskí agresori zatiaľ nie sú pripravení uzavrieť mier, ale napriek tomu obrátili svoju pozornosť do Ázie. Zdá sa, že viceprezident Vance venuje Ázii oveľa viac pozornosti ako Európe.
Európa sa bude musieť postarať o seba
Podľa podnikateľa Arnauda Bertranda je voľba Vancea za viceprezidenta skvelou správou pre Európu, pretože prinúti Európanov postaviť sa na vlastné nohy.
„Je všetko, len nie atlantista, a chce, aby sa USA odpútali od Európy, od NATO, od Ukrajiny atď. Mnohí v Európe to budú považovať za zlú správu, pretože trpia akútnym prípadom geopolitického štokholmského syndrómu a nedokážu zniesť myšlienku, že už nebudú viazaní (na USA), ale pre ľudí, ktorým záleží na suverenite, by to bol krok správnym smerom, ak sa Európa dokáže chopiť tejto príležitosti,“ napísal Bertrand na sociálnej sieti X.
Že je Vance pragmatický? Veď je Amík…
Na druhej strane Vance jednoznačne podporuje Izrael. A je veľmi silne proti Číne. Podľa Bertranda tak však robí z pragmatických ekonomických dôvodov, nie z ideologických, ktoré Bertrand považuje za pokrytecké a po ktorých podľa podnikateľa siahajú demokrati, ktorí sú dnes v USA pri moci. Vance sa podľa neho chce odtrhnúť od Európy práve preto, aby Američanom poskytol priestor na meranie síl s Čínou.
Asia Times tvrdí, že Vance by radšej poslal zbrane, ktoré dostáva Ukrajina, na Taiwan. Sám sa totiž v článku pre New York Times jasne vyjadril, že Ukrajina by potrebovala nasadiť toľko vojakov, že ich nedokáže zhromaždiť ani pri veľmi prísnej brannej povinnosti. Zároveň sa domnieva, že Ukrajina by potrebovala toľko zbraní, že žiadna krajina ako Spojené štáty ich nemôže poslať také veľké množstvo.
Vance nemá čas na ukrajinský kazačok
„Táto skutočnosť musí formovať akúkoľvek budúcu politiku pre Ukrajinu, od ďalšej pomoci Kongresu až po diplomatický kurz, ktorý stanoví prezident,“ zdôraznil Vance. Pokračoval: „Bidenova administratíva vyvíja čoraz väčší tlak na republikánov, aby poskytli Ukrajine ďalší balík pomoci vo výške viac ako 60 miliárd dolárov. V Senáte som hlasoval proti tomuto balíku a naďalej som proti prakticky akémukoľvek návrhu, aby USA pokračovali vo financovaní tejto vojny. Biden nedokázal vyjadriť ani základné fakty o tom, čo Ukrajina potrebuje a ako táto pomoc zmení realitu na mieste.“
Ukrajina, prebuď sa!
Vance uviedol, že Spojené štáty môžu ročne vyrobiť približne 360 000 potrebných delostreleckých nábojov, ale Ukrajinci ich na účinný boj potrebujú milióny. Aj keby Američania dokázali vyrobiť viac ako milión nábojov ročne, stálo by to amerických daňových poplatníkov obrovské množstvo peňazí, ale výsledok by bol prinajmenšom neistý.
Okrem toho Ukrajinci potrebujú protilietadlové systémy Patriot a rakety pre tento systém. Lenže Ukrajinci ich potrebujú toľko, že Američania ich nemôžu dodať ani len také množstvo. V tejto súvislosti Vance poukázal na to, že obyvatelia Taiwanu by tiež potrebovali protilietadlový systém Patriot, aby zabezpečili dostatočnú ochranu ostrova pred čínskymi ambíciami.
Trump v tom má jasno. A Putin tiež
„S týmto postojom súhlasí aj Trump a oceňuje ho aj ruský prezident Vladimir Putin. Nie je prekvapením, že ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov okamžite privítal Trumpovu voľbu Vancea za svojho viceprezidentského kandidáta. … Vzostupné sily, ktoré sa v Európe spájajú s Trumpom na krajnej pravici a ľavici politického spektra, by to pravdepodobne tiež považovali za príležitosť presadiť zmierenie Ruska a zníženie rozpočtov na obranu. V Bielom dome, ktorý má oči upriamené na Čínu, je získanie Ruska na stranu USA dlhodobým strategickým cieľom,“ napísal v tejto súvislosti denník Asia Times.
Či sa to bude páčiť Číne, ktovie…
Podľa servera je potrebné mať na pamäti ešte jednu vec. Skutočnosť, že Číňania by nechceli príliš veľkú pozornosť zo strany Spojených štátov. Naopak, je v ich záujme podnecovať problémy v iných regiónoch, napríklad rusko-ukrajinský konflikt, aby sa Američania na Čínu nepozerali.
„Podceňuje sa aj to, nakoľko sú Rusko a Čína spoločným bezpečnostným problémom, ktorý zdieľajú USA a Európa. Úsilie Moskvy a Pekingu vytvoriť vojenskú, politickú a ekonomickú protiváhu USA a Európe je síce ešte len v plienkach, ale je čoraz koordinovanejšie,“ píše Asian Times.
Agentúra Reuters pripomenula, že Trump povedal, že ak vyhrá voľby 5. novembra, ukončí vojnu na Ukrajine ešte pred svojím januárovým nástupom do funkcie. Povedal tiež, že ak by bol vo funkcii, keď Kremeľ vo februári 2022 vyslal na Ukrajinu vojská, k vojne by nedošlo.
Trump chce dať vojne amen. Uvidíme…
V príspevku na sociálnej platforme Truth uviedol, že ako prezident „prinesie svetu mier a ukončí vojnu, ktorá stála toľko životov“. „Obe strany sa budú môcť spojiť a vyjednať dohodu, ktorá ukončí násilie a vydláždi cestu k prosperite,“ povedal Trump.
Zelenskyj už podlieza
Hoci Trump predložil niekoľko konkrétnych politických návrhov, v minuloročnom rozhovore pre agentúru Reuters povedal, že Ukrajina sa možno bude musieť vzdať niektorých území, aby dosiahla mierovú dohodu. Zelenskyj vo svojom príspevku uviedol, že Trumpovi zablahoželal k tomu, že sa stal republikánskym kandidátom, a odsúdil minulotýždňový pokus o atentát na neho. „Zaželal som mu do budúcnosti silu a absolútnu bezpečnosť,“ uviedol Zelenskyj.
Ale že ako „prezident Ukrajiny“ naďalej odmieta rokovať s Ruskom, kým okupačné sily držia časť ukrajinského územia pod svojím jarmom. Ruské vojská okupujú približne pätinu ukrajinského územia. Od obsadenia kľúčového mesta Avdijivka vo februári moskovské sily postupne získavajú úspechy na východe krajiny pozdĺž 1 000 km frontu.
