Nebude bývať v olympijskej dedine s ostatnými športovcami ani poskytovať rozhovory. Holandský plážový volejbalista Steven van de Velde chce počas parížskych hier zostať v ústraní, pretože jeho účasť pod piatimi kruhmi vyvoláva veľké kontroverzie. Pred desiatimi rokmi, keď mal 19 rokov, znásilnil vtedy 12-ročné britské dievča.
Po odsúdení a ročnom väzení sa vrátil k športu a kvalifikoval sa na tohtoročné hry. A národná federácia aj olympijský výbor ho podporujú. Sexuálny deviantný agresor to má zrazu v ich hlave v poriadku, informuje portál idnes.cz.
„Stevenov príbeh poznáme. Bol odsúdený podľa anglického práva a trest si odpykal. Odvtedy sme s ním v kontakte a plne sme ho znovu prijali medzi našu volejbalovú komunitu,“ uviedol vo vyhlásení generálny riaditeľ Holandskej volejbalovej federácie Michel Everaert. „Ukázal sa ako príkladný profesionál a človek, takže od jeho návratu nebol jediný dôvod pochybovať o ňom.“
Bludný Holanďan sa „kajá“
Van de Velde sa v roku 2016 priznal k znásilneniu 12-ročného britského dievčaťa, s ktorým sa zoznámil na Facebooku v auguste 2014. V roku 2018 povedal holandskej verejnoprávnej televízii NOS: „Urobil som, čo som urobil. Nemôžem to vziať späť, takže musím čeliť následkom. Samozrejme, že ma môžete súdiť. Je to najväčšia chyba môjho života.“
Pôvodne bol odsúdený na štyri roky väzenia, ale po vydaní do Holandska nakoniec strávil za mrežami len rok. A pred šiestimi rokmi sa vrátil k plážovému volejbalu. Spolu so spoluhráčom Matthewom Immersom sú v súčasnosti desiatou dvojicou na svete.
„Chápem, že keďže ide o najväčšie športové podujatie na svete, moja účasť môže pritiahnuť pozornosť medzinárodných médií,“ povedal teraz 29-ročný Van de Velde. „Som vďačný federácii, že mi ponúkla budúcnosť v tomto krásnom športe za jasných podmienok. Zároveň veľmi dobre viem, že ako tínedžer som nebol pripravený na život vrcholového športovca. Bol som vnútorne nespokojný, pretože som nevedel, kto som a čo chcem.“
Tulipán je zrazu čistý ako ľalia
Teraz, keď má ženu a malého syna, sľubuje, že minulosť nechá ďaleko za sebou. „Vnímam sa ako človek, ktorý chce veľa obetovať, aby sa predstavil na olympiáde. Zároveň sa však chcem zúčastňovať na každodennom živote. Ako otec, manžel, kolega a sused,“ hovorí.
Hoci sa chce počas hier držať pri zemi a národné športové orgány mu účasť schválili, jeho vstup vyvoláva aj nesúhlasné reakcie.
Viac ako 50 000 ľudí podpísalo na stránke Change.org petíciu za jeho diskvalifikáciu z hier a Ju’Riese Colonová, vedúca amerického centra SafeSport, pre CNN povedala: „Sme hlboko znepokojení tým, že sa na olympijských hrách 2024 môže zúčastniť niekto, kto bol odsúdený za sexuálne napadnutie. Do Paríža prídu tímy z celého sveta, takže to vysiela nebezpečný signál, že medaily a peniaze znamenajú viac ako ich bezpečnosť. Účasť na športe je privilégium, nie právo.“
O účasti ruských športovcov na olympiáde a iných športových podujatiach sa buď debatuje s nechuťou, alebo sa vôbec nediskutuje, a nemôžu sa venovať tomu, čo milujú, v plnom rozsahu. A ak, určite nie pod svojou vlajkou. Športový meter, ako si mnohí z nás všimli, sa meria politickou mierkou. Tak dopadol bohužiaľ aj náš špičkový reprezentačný brankár Libor Hudáček. A preto, že hral hokej v KHL sa nemohol zúčastniť každoročných Majstrovstiev sveta v hokeji. Pýtam sa preto, quo vadis, človek rozumný, človek objektívny?
