Srdiečka. Ako symbol emócií ich nájdeme doslova všade. Ak sa s niekým lúčime, ako posledné, čo môže pred cestou vidieť, je naše gesto, pri ktorom z prstov vytvarujeme srdce. Keď posielame správu, vložíme na jej záver emotikon srdca. Srdiečko je skrátka symbol. Nie vždy ním ale bolo. Aká je jeho história?
Keď sa v roku 1311 vo Viedni zišiel cirkevný koncil, zaoberal sa otázkou, či duša človeka sídli len v srdci alebo v celom tele. Hodnostári nakoniec dospeli k záveru, že duša žije v celom tele, ale možno práve náš zvyk stotožňovať sa s pocitmi spôsobuje, že srdce je pre nás také dôležité.
Od svojho vzniku mal symbol srdca, tak ako ho poznáme dnes, viacero významov, od duchovnej oddanosti k romantickej láske, až po menej intenzívne city. V súčasnosti je to symbol, ktorý poznajú ľudia na celom svete.
Prapôvodcom symbolu bol malý lístok brečtanu
Pôvodná podoba symbolu srdca bola odvodená z listu brečtanu, ktorý sa používal ako ozdoba v starovekých orientálnych kultúrach. Objavuje sa na amforách a inej maľovanej keramike už 3000 rokov pred naším letopočtom. Postupne sa dostal do Európy, kde ho prevzali Gréci a neskôr Etruskovia a Rimania.
Na gréckych vázach ho možno nájsť v podobe štylizovaných výhonkov viniča a často sa dáva do súvislosti s bohom vína Dionýzom predstavujúcim vášnivé a zmyselné prvky ľudského života. Takže už v raných dobách bol nositeľom rôznych významov. V 4. storočí n. l. sa v Efeze používal ako znak pre nevestinec.
Vznešená stránka jeho významu sa objavila, keď sa brečtanový list začal používať pri výzdobe hrobiek. Keďže brečtan je veľmi odolná a trváca rastlina, slúžil ako dokonalá predstava lásky a spomienok, ktoré „idú až za hrob“.
Niektoré zdroje tvrdia, že spôsob, akým brečtan rastie tesne pri svojom hostiteľovi, predstavuje milujúcu obetu a oddanosť. Preto sa brečtanové listy začali objavovať na gréckych a rímskych náhrobných kameňoch a na ranokresťanských hroboch v katakombách ako symbol večnej lásky.
Zmena zeleného listu na červené „kartové“ srdce potom trvala niekoľko storočí. Veľký podiel na tom mala stredoveká literatúra a dvoranská láska. Inšpirovaní starovekými ilustráciami dali kláštorní ilustrátori zelenému listu novú farbu – červenú. Na obrázkoch zachytávajúcich zamilované páry sa strom života začína objavovať s listami v tvare srdca vo farbách krvi a lásky, čím tento symbol získava fyzickejší význam. To vydláždilo cestu ku konečnému prijatiu listu ako symbolu srdca.
Avšak najzaujímavejšie na tom je, že premena tohto listu v tvare srdca na symbol ľudského srdca bola spôsobená nedostatkom anatomických znalostí.
Symbol srdca v anatómii
V období takzvanej scholastickej medicíny (približne v rokoch 850 – 1200 n. l.) sa liečenie vykonávalo v podstate podľa písomných záznamov a za prísnych náboženských obmedzení. Podľa nariadenia cirkvi muselo ľudské telo zostať neporušené pre proces „vzkriesenia“, takže pitvy neprichádzali do úvahy. Dokonca aj chirurgické zákroky boli dlho odmietané, takže nikto v skutočnosti nevedel, ako vlastne ľudské srdce vyzerá. Kvôli nedostatku informácií túto medzeru vyplnil náš malý symbol pripomínajúci brečtanový list, ktorý sa dostal do učebníc anatómie ako ľudské srdce.
Lekárom a umelcom trvalo ďalšie dve storočia, kým túto nezrovnalosť napravili. Dokonca aj na raných anatomických kresbách renesančného umelca Leonarda da Vinciho nájdete srdce, ktorého tvar sa pohybuje medzi srdcom z karty a skutočným anatomickým tvarom. Vo svojich neskorších dielach už zobrazuje srdce anatomicky správne.
Symbol srdca sa vo veľkej miere presadzoval aj kultom Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorý sa zrodil v stredoveku. Bežným symbolom na hracích kartách sa stal až po období renesancie.
Na celom svete
Zvláštne na celom príbehu symbolu srdca je, že si nikto nezaistil výhradné právo na jeho používanie, ani ho nezavrhol. Zrejme je to kvôli jeho dokonalému dizajnu. Jeho dve časti symetricky preklopené pozdĺž stredovej osi môžu znamenať dvoch milencov, muža a ženu.
Tento symbol si vďaka svojmu unikátnemu tvaru a rozsiahlej symbolike obľúbil každý, a tak sa z európskej kultúry rozšíril do celého sveta.
