STVR je dlhodobo jednou z horúcich tém a ostro sledovaných inštitúcií. Tí, ktorí pošliapali jej verejnoprávnosť sa boja, že niekto siahne na ich predstavu o nestrannosti. Väčšina ľudí si pod pojmom „nestrannosť“ nepredstavuje moderátorov, ktorí zarazia nepohodlný názor len preto, lebo ho chce povedať pro forma pozvaný politik a za „objektívnosť“ určite nepovažujú rozhovor dvoch, ktorí si v podstate pritakávajú a keby to zvukárovi neprekážalo, tak im ešte aj zatlieska. Patrí medzi nich aj novinár „starej školy“ a prekladateľ Michal Zoldy, ktorý sa k téme vracia aj v najnovšom statuse.
Len pár mien sa zatiaľ v tom veľkom nesympatickom verejnoprávnom dome zmenilo, ale inak je to tam všetko naďalej po starom. Kto čakal nejaké veľké svižné zmeny….. musí si zrejme ešte nejaký čas po dovolenkách počkať. Zatiaľ sú tam pozerateľné len staré slovenské vojnové filmy o SNP pre pamätníkov na dvojke, lebo sa blíži veľké výročie….. teda pre pamätníkov filmov, nie povstania ako takého, lebo tých bohužiaľ rapídne ubúda. Kto mal počas povstania napríklad 14 rokov, ten má dnes 94. Rád tie filmy pozerám, hlavne sa mi páči ako pekne tam hrali nacistických dôstojníkov a SSákov buď naši herci, trebárs taký Leopold Haverl, alebo nejakí požičaní z NDR. Darmo je, ak človek pozerá vojnový film, chce tam jednoducho počuť „ľúbozvučnú“ originálnu nemčinu …. hände hoch, schnell, partisanen, a takú mohli poskytnúť iba originál herci zo spriatelenej a bratskej NDR. Tí už sú dávno súčasťou veľkého Nemecka lebo NDR vďaka naivnému Gorbimu neslávne zanikla a východní Nemci sa išli zblázniť od šťastia keď sa búral berlínsky múr a ich marka sa vymieňala za západonemeckú v pomere 1:1. Už tam z toho trochu vytriezveli, hlavne v tej východnej časti, plnej imigrantov.
Inak je tá naša verejnoprávna jančkárovsko-makarovská televízia aj naďalej nepozerateľná, ak pravda nie si náhodou nejakým omylom prírody vášnivý milovník vedomostných kvízov, čo ja osobne nie som lebo sa pri nich príšerne nudím. Niežeby som už všetko vedel, boh chráň, to rozhodne nie, ale nemám nič proti tomu ak raz do truhly pôjdem v takom stave vedomostí a vzdelania, v akom sa v súčasnosti nachádzam. Beztak už dosť zabúdam a keď na mňa niekto vyvalí kopu nových poznatkových informácií aj tak je to zbytočné, lebo keď sa na druhý deň zobudím, už si to zo včerajška nepamätám. A bude ešte horšie, lebo človeku denne odumiera v mozgu obrovské množstvo buniek, až sa jeden čuduje, ako sa tie miliardy buniek v tej pomerne malej hlave mohli natlačiť jedna na druhú, a ešte k tomu aj tie spoje medzi nimi, lebo bez spojení a prepojení by to celé nefungovalo. Ktovie, či nám raz nebudú chcieť implantovať do lebiek aj umelú inteligenciu, lebo keď už nás presvedčili o nutnosti očkovania, prečo nie aj do hláv nejakú tú prídavnú umelú múdrosť?
STVR prestala konečne blbnúť a vrátila sa k rozumu aspoň v tom, že vysiela naživo prenosy z veľkého športového podujatia, akým kedysi, za čias Karola Poláka a Štěpána Škorpial, rozhodne napríklad letná aj zimná Olympiáda bývala, keď sa na nej ešte nediali príšerné otváracie ceremoniály ako ten teraz v Paríži na zasvinenej Seine, za aký by sa ešte pred takými tridsiatimi rokmi zatváralo do väzenia, alebo aspoň na psychiatriu. Nechať vysielanie veľkých majstrovstiev sveta a Európy na nešťastných „komerčákov“, akými sú v našich končinách Markíza a JOJ, to je na nepodmienečný trest v zrýchlenom súdnom procese.
Som zvedavý, kedy sa v STVR konečne udejú také zmeny, že by si to človek okamžite všimol aj na obrazovke, nie iba v jedovatých správach a komentároch červených denníčkov. Nech tam dá tá Martina Šimkovičová s plochozemským Machalom za generálneho riaditeľa môjho kamaráta a kolegu Ľuba Huďa, a námestníkom nech je Roman Martiška, potom to „teprv“ začne byť to pravé orechové. Dovtedy nič! Palka Kapustu chcem tiež znovu vidieť po dlhých dvadsiatich-šiestich rokoch v televíznych novinách, aj s tou jeho politickou Fašírkou. To ma dokonale preberie a začnem tú otravnú slovenskú televíziu mať znovu rád a budem na ňu opäť hrdý. Jančkárových a Makarových mám už dosť, chcem konečne zmenu!
