Bez výstroja, ale s odvahou, ktorá skúseným horolezcom vyráža dych. Vo Vysokých Tatrách pribúda rodičov, ktorí berú svoje deti do náročných terénov a zjavne ani netušia, ako veľmi ohrozujú ich životy. Prípad jedného takéhoto otca vyvolal v Poľsku veľký rozruch.
V Poľsku bijú na poplach. Rodičia totiž berú svoje malé deti na túry do Vysokých Tatier a doslova hazardujú s ich životmi, informuje portál idnes.cz.
Jan Krzysztof, vedúci dobrovoľnej záchrannej služby v poľskom Tatranskom národnom parku, varuje, že rodičia bez náležitých znalostí a zručností v oblasti istenia na lane vystavujú svoje deti vážnym zdravotným následkom. V extrémnych prípadoch môže ísť dokonca o priame ohrozenie života
Kto za to môže? Bezhlaví, zato ambiciózni rodičia
Tatranský národný park zverejnili koncom júla na sociálnych sieťach fotografie muža, ktorý zostupuje po strmom skalnatom chodníku. Na pleciach mal malé dieťa.
„Dlho som ich pozoroval a niekoľkokrát som videl, ako sa muž s dieťaťom doslova kĺžu po kamennej sutine na chrbte. Nie sú to stabilné kamenné schody, ale sypké kamene s pieskom, kde sa dá ľahko stratiť rovnováha,“ hovorí Jan Krzysztof a dodáva, že takúto scénu nevidel zďaleka prvýkrát.
Presné štatistiky, žiaľ, nie sú
Podľa Krzysztofa neexistujú presné štatistiky o tom, koľko detí je v horách. „Určite ich nie sú húfy, ale myslím si, že ich je viac ako kedysi,“ myslí si. Tento záver vyvodzuje na základe počtu nehôd s účasťou detí a fotografií, ktoré denne posielajú záchrannej službe turisti znepokojení tým, koľko malých detí chodí s rodičmi na náročné vysokohorské chodníky. Krzysztof dodáva, že niekoľkokrát dokonca zachraňovali deti, ktoré boli s rodičmi v horách v hrozných podmienkach, ako je mráz, silný vietor alebo krupobitie. Podľa jeho slov podobných situácií v posledných rokoch pribúda.
„Podľa mojich skúseností sú dve skupiny turistov – rodičia, ktorí sa najčastejšie stávajú účastníkmi nehôd. Prvým typom sú ľudia, ktorí si neuvedomujú náročnosť terénu. Nevnímajú meniace sa podmienky vonku a vlastne ani necítia, kedy by sa mali vrátiť. Viac sa však obávame druhej skupiny. To sú ľudia, ktorí sú mimoriadne ambiciózni rodičia a chcú svojmu dieťaťu dopriať skutočné horské dobrodružstvo. Alebo sú tam deti len ako komparz, sprevádzajúce rodičov, ktorí chcú dosiahnuť svoje vlastné športové ciele. Uvedomujú si hrozbu, ale ignorujú ju, pretože ich túžba zažiť silné emócie zo športového výkonu prevažuje,“ hovorí Krzysztof. Dodáva, že nechce odrádzať mladé rodiny od lezenia vo všeobecnosti, ale len od miest, kde je riziko smrteľného pádu mimoriadne vysoké.
Športové vybavenie pre deti nie je všemocné
Podľa odborníkov sa model súčasného rodičovstva snaží ukázať, že aj s deťmi je možné viesť normálny a plnohodnotný život. Samostatnou kapitolou sú však podľa Krzysztofa rodičia, ktorí sa chcú na sociálnych sieťach chváliť svojimi športovými úspechmi. Podľa neho propagujú rôzne druhy aktivít na horách, ktoré nemusia byť prispôsobené veku detí. „Niekedy sa s takýmito ľuďmi stretávame, a keď ich upozorníme na potenciálne nebezpečenstvo, zvyčajne sa veľmi nahnevajú. Možno preto, že máme pravdu,“ priznáva.
Horská záchranná služba Vysoké Tatry / Zdroj: Facebook
Výrobcovia športového vybavenia neustále rozširujú svoj sortiment a umožňujú rodičom vziať svoje deti tam, kde by to predtým nebolo možné. To však môže mať aj svoje nevýhody. „Čoraz častejšie sa s kolegami stretávame s rodičmi s veľmi malými deťmi v cestovných nosičoch na miestach, kam by sme svoje deti ako záchranári nevzali. Nosiče sú skvelým riešením, ale ak sa ich chystáte použiť, choďte radšej na prechádzku ako na túru na vrchol. Pád osoby nesúcej dieťa v strmom teréne sa môže skončiť tragicky,“ apeluje na rodičov náčelník.
Zvažujte opatrne. Je neskoro plakať nad rozliatym mliekom
Mnohí rodičia sa pýtajú, aké športové aktivity sú s ich deťmi ešte možné a ako ďaleko s nimi môžu zájsť. Jan Hocek, zakladateľ diaľkových trás Via Czechia, radí dôkladne sa pripraviť na každý výlet do hôr, čo pri deťoch platí dvojnásobne.
„Hľadajte všade tam, kde nájdete záchytné body pre hlad a smäd (reštaurácie, kiosky, fontánky s vodou) alebo zhoršenie počasia (útulne, horské chaty). Pripravte si aj náhradnú možnosť pre prípad únavy alebo zlého počasia (alternatívne trasy, zastávky verejnej dopravy). Tesne pred cestou si skontrolujte predpoveď počasia a podľa toho upravte svoj plán. V lete sa v horách zvyknú vyskytovať popoludňajšie búrky. Zohľadnite to a začnite svoju túru skoro ráno.“
Majte tiež na pamäti, že malé deti majú horšiu termoreguláciu a prechladnú rýchlejšie ako dospelí. „Dieťa v nosiči sa nehýbe, a zatiaľ čo dospelý človek môže pri fyzickej námahe pociťovať teplo, dieťaťu bude zima. Preto si so sebou vezmite dostatočne teplé oblečenie a náhradné veci, ako sú čiapka, rukavice, ponožky a bunda pre prípad premočenia, nechceného kúpania alebo iných nehôd, a v lete nezabudnite na dostatok pitia a ochranu pred slnkom,“ upozorňuje Jan Hocek.
Podľa Jána Krzysztofa, šéfa parku, je najťažšie posúdiť vlastné schopnosti, ktoré majú ľudia tendenciu preceňovať. V prípade, že so sebou na vysokohorskú túru berieme dieťa, mali by sme mať znalosti v oblasti istenia a používania krátkych lanových techník. Krzysztof upozorňuje, že ide o zručnosti, ktoré sa nedajú získať na trojdňovom kurze, ale nadobúdajú sa roky.
„Bez týchto zručností by som s dieťaťom vôbec nešiel na miesta, kde hrozí riziko pádu, aj keď tam môžu byť umelé istenia, ako sú reťaze, rebríky alebo zábradlia. Takéto veci vás nezachránia. Ak si chcete trochu zacvičiť a zažiť nával emócií, odporúčam lezenie na umelej stene, ktoré je pod dohľadom odborníka oveľa bezpečnejšie.“
Ako sa vyhnúť nešťastiam? Začnite opatrne
Ak sa už chystáte do hôr s dieťaťom, Jan Krzysztof hovorí, že je dobré ísť aspoň v trojici, teda dieťa vrátane dvoch dospelých. Ak sa jeden z dospelých zraní, prípadne si vyvrtne členok, druhý je stále funkčný. Sú aj prípady, keď sa rodičovi niečo stalo a druhý dospelý nebol k dispozícii, takže dieťa ho muselo zachraňovať samo.
„Spomínam si na prípad, keď sa na slovenskej strane Tatier stala nezvyčajná udalosť. Otec lyžoval s maloletým dieťaťom v extrémnom teréne a zasiahla ich lavína. Otec bol vážne zranený a boli na mieste, kde nebol telefónny signál. Chlapec bol natoľko schopný, že sám zišiel dolu a informoval záchrannú službu. Nie každé dieťa je však schopné samostatne konať v takejto extrémnej situácii.“
Pomôcť vám môže aj technika
Pred horskou túrou v Poľsku sa oplatí nainštalovať aplikáciu Ratunek, ktorá oznámi presnú polohu (na základe údajov GPS), ak osoba potrebuje pomoc. Vďaka používaniu tejto aplikácie budú záchranári vedieť, kam sa majú obrátiť, čo znamená, že môžu poskytnúť pomoc rýchlejšie, a teda účinnejšie. S aplikáciou sa oplatí oboznámiť aj deti, ktoré sú na túre s vami. Ak sa dostanete do oblasti, kde nie je pokrytie domácej siete, musíte zavolať na tiesňové číslo 112, ktoré by vaše dieťa malo poznať.
Nesmieme zabúdať, že ak sme v horách s dieťaťom, nesieme aj veľkú zodpovednosť. Nejde len o právnu zodpovednosť, ale aj o psychický dopad prípadných nehôd.
Niekoľko rád na záver
Na záver Jan Krzysztof radí, aby ste svoje dobrodružstvo začali kratšími výletmi s deťmi. Je dobré rozložiť si plány na viac dní a nemať ambície dosiahnuť hneď najvyššie vrcholy. Ak sa vaše dieťa pri prechádzkach v lese alebo v dolinách nudí, môžeme ponúknuť atraktívnejšiu možnosť pozdĺž vodných tokov. V prípade Tatranského národného parku môžeme vybrať Bialsku alebo obľúbenú Chocholovskú dolinu, v Krkonošiach napríklad Modrodolský alebo Mumlavský vodopád. Každý rodič najlepšie pozná svoje dieťa a jeho fyzické limity. Bude tiež vedieť, čo dieťa zaujme a aj bez rizikových situácií dokáže vzbudiť lásku k horám a prírode.
