Ak ste za jedničku tipovali Dub, ste na správnej adrese. Mnohí z nás to však už vedia. Dub sa nazýval aj Posvätný Perúnov Dub. Slovania vedia, že v stromoch samotných sídlia Duše zomrelých. Veria v to i preto, že stromy žijú omnoho dlhšie než človek. Ich úmyselné poškodenie či vyťatie sa odsudzovalo. Verilo sa, že kto vytne zdravý strom, do roka umrie. Dôsledkom činu bola takzvaná Vnútorná Smrť.
Mohutným Stromom sa vždy pripisovali určité vlastnosti. Jedným z najmajestátnejších, dožívajúcich sa mnoho sto rokov, je Dub. Preto ho Slovania zasvätili hromovládnemu Bohu Perúnovi. Je najposvätnejším Stromom Slovanov, rovnako ako u ostatných indoeurópskych národov. Imponoval svojou silou, mohutnosťou a tvrdosťou dreva. K Dubom nosili ľudia rôzne obety, roľníci sa pod nimi modlili k Perúnovi a prosili ho o dážď. V osadách bez kostola sa pod ním konali obrady.
Magický vplyv Dubu
Dub sa využíval aj v mágii. Slovania vedeli, že vtáci sídliaci v jeho korune sú Duše ich Predkov. Z ich letu a hlasu sa veštilo. Rozhodujúce bolo, či letel z Dubu na Dub a z akej strany si naň sadol. Z pravej strany prichádzali dobré znamenia, zľava zlé. Vpravo bola budúcnosť, vľavo minulosť. Listy sa používali a aj dodnes používajú na magické vyliečenie chorých. Čerstvé halúzky a kvety nesmeli chýbať na svadbách a pohreboch.
Dub / Zdroj: Facebook
Nezabudnime ani na jeden z najkrajších a najvoňavejších stromov
Väčšina obyvateľov Slovenska vníma Lipu ako posvätný strom. Evanjelický kňaz, politik a básnik Ján Kollár ju povýšil na symbol Slovanskej vzájomnosti. Je zasvätená Bohyni Lade. Ctíme si ju ako ženskú zložku. Vo veľkom sa vysádzala koncom 18. storočia na podnet Jozefa II. v rámci vtedajších protipožiarnych opatrení. Pod košatými korunami Líp sa schádzali ľudia k veselým slávnostiam i vážnym zhromaždeniam. Avšak pripisuje sa jej aj magickú moc v boji proti Upírom a Démonom. Takisto sa vie, že do nej nikdy neudrie blesk.
Lipa / Zdroj: Facebook
A sú tu i ďalšie z významných zástupcov rodu stromov
Slovenské lesy a háje sú z etnologického hľadiska plné zaujímavých druhov drevín. ,,Dôležitým stromom je Buk, pod ktorým sa ľudia schovávajú pred búrkou. Vie sa, že jeho vetvičky uchránia ľudí pred hadím uštipnutím. Vo veľkej vážnosti je aj Brest, ktorý má magickú moc. Vysádza sa ako hraničný strom na poliach a na rozhraniach susedných katastrov. Drevo Hrabu je jedno z najtvrdších a robia sa z neho palice, násady, obuvnícke kopytá. Je po ňom pomenovaných mnoho obcí a osád. Bohu, Perúnovi, zasvätili Slovania aj Liesku. Oriešky z nej majú čarovnú moc učiniť človeka nezraniteľným. Dokážu uhasiť oheň, odvrátiť búrku a zastaviť strelu v lete.
Čarodejnice i upíri pozor! Prichádza Hloh
Postrachom pre zlé čarodejnice je Hloh, z ktorého sa robia aj posvätné venčeky na ochranu obydlí pred bleskom. Vŕba je uctievaná pre svoju neobyčajnú životaschopnosť. Robia sa z nej košíky a mnoho pomôcok. Vŕba je Stromom, na ktorý sa prenáša nemoc. Pod vŕby sa chodí na jar česať dievčatá, aby mali dlhé a bujné vlasy. Mimoriadne ochrannú moc majú kvitnúce Bahniatka, ktoré sa nosia k obradom. Avšak dôležitým Stromom je aj Jaseň. Ten sadili naši Predkovia pred svoje domy, lebo vedia, že do Jaseňov neudierajú blesky.
Hloh / Zdroj: Facebook
Smutná Vŕba má tiež svoju moc
Stromy a ich vetvičky sa využívajú aj v Slovanských zvykoch a tradíciách, ktoré pretrvali v mnohých regiónoch dodnes. ,,Jarné šibanie dievčat počas Veľkej noci je napríklad predkresťanský zvyk dotyku muža s Vŕbovým prútikom tela ženy. Aby získala pružnosť a ohybnosť Vŕby.
Vŕba / Zdroj: Facebook
Na jar, začiatkom leta alebo v deň letného Slnovratu bolo a ešte v mnohých kultúrach je zvykom ísť do lesa, vykopať Strom, priniesť ho do dediny, a tam ho za všeobecnej veselosti zasadiť, ale dnes sa už žiaľ Strom iba vyrúbe a postaví. Zmyslom týchto obyčají je priniesť do každého domu Požehnanie Bohov, ktoré môže udeliť Duch Stromu.
Za všetkým hľadaj ženu
Sadenie májov je prejav lásky a úcty k ženám. Tento zvyk sa udržal do súčasnosti, akurát už sa máje iba stavajú a nesadia. Aj chodenie s ozdobenými jarnými konármi tzv. letečkom je starý Slovanský zvyk. Jeho zmyslom je priniesť teplo a život do príbytkov ľudí.
Stavanie mája / Zdroj: Youtube
V predkresťanských obradoch sa využívali ratolesti Rakyty, Brezy, Jelše, Jarabiny, Šípového kra, Lipy, Liesky, Bazy, Dubu, Javora, Buku a ďalších drevín. Vyskytovalo sa aj zobrazovanie niektorých plodov. Tak napríklad darovanie jabĺčka sa pokladalo za vyznanie lásky. Ale jablká sú aj symbolom plodnosti. Aj čerešne symbolizujú lásku. Hruška chráni pred bleskami a používa sa v mágii. A medzi dôležité ovocné Stromy ešte patria Orechy, ktoré sú Posvätné. Vyschnutý strom veští Smrť gazdu, ktorý si má z neho nechať vyrobiť truhlu, pretože v truhle z iného dreva by nemal po Smrti pokoj.
Zdroj: Sláva Rodu
