Čo sa týka budúcnosti Francúzska, jedným z najvýstižnejších prorokov bol spisovateľ Michel Houellebecq, autor románu Podvolenie o tom, ako sa Francúzsko stane islamským štátom. Spisovateľka Magdalena Miecznicka sa tiež zoznámila so spisovateľom, ktorý má už 68 rokov, a písala o tom pre Financial Times. Súčasťou stretnutia bola aj politika. Houellebecq napríklad obdivuje Donalda Trumpa. A podľa neho je dobré, ak prestane podporovať Ukrajinu.
Houellebecq napríklad ani nevedel, že Francúzsko má nového premiéra, pretože nevlastní smartfón. Zároveň sa priatelí s bývalým prezidentom Sarkozym, trochu ho pozná aj „krajne pravicový“ Éric Zemmour a jeho najnovší román je zasadený do postáv, ktorých inšpiráciou bol napríklad súčasný prezident Macron. Podľa Houellebecqa však o Michelovi Barnierovi (nový francúzsky premiér) nič nepočul. Vlastná neznalosť podľa spisovateľky spisovateľa pobavila.
Houellebecq trafil klinec po hlavičke
Na otázku, čo poháňa vzostup krajnej pravice vo Francúzsku, mal Houellebecq jednoduchú odpoveď – migrácia, ako uvádzajú parlamentnilisty.cz. Ale aj úplné pohŕdanie elitami. Spomenul napríklad referendum o Európskej ústave v roku 2005. Ľudia vtedy povedali nie, ale výsledok zrušil francúzsky parlament. „Bolo to pred dvadsiatimi rokmi, ale ľudia si to stále pamätajú, povedal“. A dodal: „Vtedy z nás naozaj urobili bláznov.“ Upozornil, že je nebezpečné zosmiešňovať ľudí. „Takže sa im môžete smiať, ale existujú určité limity, uviedol“. Znepokojuje ho aj to, ako sa v posledných voľbách všetky strany sprisahali proti Marine Le Penovej.
Elity podľa neho považujú ľudí za tyranov a ryšavcov. Hovorí sa, že samotný Houellebecq má rád týchto „tyranov a ryšavcov“, ale je si istý, že medzi nimi nemá žiadnych priateľov. So slovami, že „je verný svojej triede“. Obdivuje aj amerického historika Lascha, ktorý tvrdí, že moderné globálne elity majú oveľa viac spoločného medzi sebou ako s chudobnejšími ľuďmi vo vlastných krajinách. „Bol popredu, hovorí spisovateľ. A dodáva, že zbaviť sa súčasných elít je ťažšie ako zbaviť sa šľachticov. „Šľachta nemala nič, čo by ospravedlňovalo jej právo zostať pri moci, okrem jej pôvodu. Súčasné elity tvrdia intelektuálnu a morálnu nadradenosť, povedal“.
A znova rana „do čierneho“. Doslova
Potom opäť prišlo na tému migrácia. Spisovateľ uviedol, že moslimskí prisťahovalci zo severnej Afriky sa neintegrujú. Na to sa spisovateľ spýtal, či integrácia je niečo, čo by nejaký čas trvalo. „Vo Francúzsku to ide naopak. Je to druhá a tretia generácia, ktorá spôsobuje problémy. Sme svedkami deasimilácie. Je to katastrofa, odpovedal“ Houellebecq, ktorý sa mimochodom presťahoval z Paríža do Normandie.
Nedávno napísal knihu o dvoch svojich kontroverziách. Jedným z nich bolo, keď v rozhovore povedal: „Želaním pôvodných Francúzov nie je, aby sa moslimovia asimilovali, ale aby prestali kradnúť a útočiť, alebo iné riešenie, zdvihnúť sa a odísť.“ Okrem toho predpovedal aj odvetné útoky proti moslimom a povedal, že časť Francúzov očakáva v dohľadnej budúcnosti občiansku vojnu. Tieto vyhlásenia boli príliš veľa aj pre Jordana Bardellu, šéfa Republikánov. A rektor parížskej mešity za to na neho podal žalobu, ale nakoniec bol spokojný s ospravedlnením. Houellebecq bol tiež svojho času neúspešne stíhaný za to, že povedal, že islam je najhlúpejšie náboženstvo.
Kto bude kameňom úrazu? Toto filantropov zabolí
Ale spisovateľ už nepredpokladá občiansku vojnu. „Bude veľa násilia, ale nie medzi moslimami a nemoslimami, myslí si“. „Až donedávna boli všetci prisťahovalci prichádzajúci do Francúzska z dvoch rovnakých oblastí, severnej a západnej Afriky. Teraz pochádzajú z najrôznejších miest, z Pakistanu, Čečenska, Somálska a ďalších krajín. Prinášajú sem svoje konflikty. Vo Francúzsku prebiehajú etnické vojny na kontrolu obchodovania s drogami,“ vysvetľuje, že tieto konflikty sa z času na čas končia guľometnou paľbou. S nádejou ale dodáva, že našťastie nie je také ľahké nájsť vo Francúzsku samopal.
Miecznicka spomenula, že vo Veľkej Británii a na Západe vôbec ľudia cítia dlh voči kolóniám. „Vo Francúzsku to nikoho nezaujíma. Necítime žiadnu vinu, odpovedal spisovateľ. Obyčajní Francúzi, ako napríklad jeho starí rodičia, ani nevedeli, že Francúzsko má kolónie. Výnimkou bolo Alžírsko, ktoré však nebolo kolóniou, ale osadou. Ľudia, ktorí sa tam narodili, museli potom odísť a nikdy nezabudli na De Gaulla, že sa vzdal boja za Alžírsko. Keď bol malý chlapec, Houellebecq žil v Alžírsku.
Názor politoproroka na Trumpa je jasný. A zabolí ego Ukrajincov
Ale na Ukrajine bola aj vojna, keď spisovateľ pripomenul Houellebecqovi, ako fandil Trumpovi. Spisovateľ si stále stojí za tým, že Trump bol dobrým prezidentom a že ním bude. Prečo? Lebo vojna nebude. A ak prestane podporovať Ukrajinu? „To je dobré, hovorí spisovateľ. A že Ukrajinci chcú oslobodiť svoje územie? „Čo chcem? Na začiatku vojny som bol prekvapený, pretože som si myslel, že Ukrajina je Rus, povedal“. „Pre prírodu je lepšie ísť vlastnou cestou, dodal“ a dodal, že: „Ľudia, ktorí majú humanitárne nápady, sú katastrofou. Nefunguje to a motivácia je otázna.“
Spisovateľ sa dostal do konfliktu so spisovateľom na jednu tému. Problémom pre Miecznicku bolo, že ženy opisuje ako sexuálne objekty, ktorých trvanlivosť vyprší okolo 25. roku života. Houellebecq to považuje za nečestné. „Všetky ženy, ba všetky, sa snažia byť čo najžiadanejšie. A potom, keď začnú prehrávať v tejto hre, zaútočia na systém, ktorý prvýkrát presadili,“ obhájil sa Houellebecq.
