Duchovia, záhrobný život, duše zosnulých … to je pre bežného smrteľníka záhadami a rôznymi strašidelnými príbehmi opradený svet, do ktorého počas svojej pozemskej púte len tak hocikto nenahliadne. Jednak z úcty voči zosnulým blízkym (nech odpočívajú v pokoji) a potom aj preto, lebo nám to svojim spôsobom zakazuje kresťanská viera, ako časť mágie. V Hlavnom denníku sme sa porozprávali so skupinkou, ktorá si hovorí „Night hunters“ – Noční lovci. Tí navštevujú rôzne zaujímavé historické budovy, kde sa rozprávajú s duchmi, ktorí tu, v našej dimenzii ostali.
Miška, Hanka, Michal a Dean nám prezradili, čo ich k tomuto koníčku viedlo; ako vyzerá výbava a príprava nočného lovca; ale aj to, či pociťujú strach a prečo sa k duchom prihovárajú s rešpektom. Dozvedeli sme sa aj to, prečo komunikácia s duchmi nie je pre každého.
Za všetkým boli straty v rodine
V puberte sme asi všetci nejakým spôsobom skúšali „vyvolávať duchov“. Aj z filmov poznáme také tie temné scény, kde si pár ľudí sadne okolo stola s lampou uprostred, spoja sa malíčkami a palcami a rôznymi formulkami sa snažia o komunikáciu s duchmi… Čo bolo inšpiráciou pre Nočných lovcov?
„Od malička som počúvala kadejaké historky po rodine a od známych, čo sa dialo keď im zomrel niekto blízky. Aj my sme mali straty v rodine ktoré nás utvrdili v tom že po smrti určite niečo existuje,“ hovorí Miška. Bolo to niečo, čo zatiaľ stále nevedia vysvetliť. S dospelosťou však prišlo viac informácií z celého sveta a Michal priznáva, že ich vášeň pre túto tematiku sa prehlbovala. Založenie skupiny pritom nebolo plánované.
Výbava
Ísť niekam do starého kaštieľa, či nemocničnej budovy bez správneho vybavenia sa rozhodne nedá. A nedá sa tam vybehnúť ani bez akejkoľvek prípravy. Hanka hovorí, že so sebou nosia SpiritBox, rôzne diktafóny, merač elektromagnetického poľa (EMF alebo K2), Kinect na vízualizáciu siluety ducha a rôzne pohybové senzory.
„Parabolický mikrofón zase zvyšuje hlasitosť zvukov naokolo. Ide o také zvuky, ktoré ľudské ucho nezachytí. No a tiež využívame laser. Ten nám pomáha zaznamenať entitu. Kamery, baterky a virgule sú samozrejmosťou. A keď sa rozdelíme, tiež používame vysielačky,“ dopĺňa informácie o technike Dean.
Nemenej dôležitá je príprava na lov duchov. Technika musí byť nabitá a člen tímu musí byť bezpodmienečne oddýchnutý a dobre naladený.
Nejdú hocikde, nie sú „vlamači“
„Miesta si vyberáme na podnet našich fanúšikov, ale väčšinou výber padne na miesto, ktoré nás vizuálne osloví,“ podotýka Hanka s tým, že tomu vždy predchádza žiadosť o povolenie na vstup od samosprávy, alebo majiteľov objektu. V partii sú všetci štyria rovnocenní a preto sa aj na prípravách – od návrhov na miesto, cez kontakt kvôli povoleniu, až po logistiku a samotnú návštevu podieľa každý niečím.
S úctou a rešpektom
Keď si pozriete ich videá, zaujme vás to, že sa vždy pozdravia, poprosia, komunikujú s rešpektom. Dievčatá s virguľou v ruke požiadajú, aby ju, ako odpoveď prekrížili, poprosia, aby sa dotkli prístroja, ktorý sa po ich dotyku rozžiari.
„Samozrejme. tá úcta a rešpekt k danému miestu a aj k entitám ktoré sa tam nachádzajú, tam musí byť vždy,“ súhlasí Michal. Veď aj k živým ľuďom sa správate slušne a aj entita má právo správať sa podľa príslovia „na hrubé vrece, hrubá záplata.“ Navyše duchovia si cez akúsi výmenu energií o nich vedia zistiť napríklad to, ako sa volajú.
Miške sa niekoľkokrát stalo, že na hrudi cítila taký zvláštny tlak. Vtedy vie, že entita ju „zamerala“ a čo-to si o nej zisťuje. Pri komunikácii potom vie Miškino meno, či jazyk, akým s ňou má komunikovať.
Strach ukazovať netreba
Hovoríme tu o rešpekte voči entitám. To, čo im netreba ukázať, je strach, aj keď niekedy ho majú. Ten hovorí o ich zraniteľnosti a entita by sa na nich mohla nalepiť. Môže sa stať, že si domov niekoho „odnesú“?
„Áno stať sa to môže, to riziko tam vždy je. Ale vždy sa snažíme rozlúčiť s tým že ich pozdravíme, rozlúčime a vysvetlíme že my odchádzame ale oni nech ostanú tam. Preventívne sa zvykneme vydymiť bielou šalviou alebo s Palosantom (posvätné drevo očisťujúce od negatívnych energií, pozn. red.) a povieme ostávajte v pokoji a mieri,“ vysvetľuje Miška.
„Strach je prirodzený ľudský faktor, takže áno – máme ho aj my, no vždy sa snažíme sústrediť viac na ten adrenalín než na strach. A odľahčujeme si to aj dobrou náladou,“ dopĺňa Dean.
Sú veriaci
Kresťanské cirkvi sa k podobným aktivitám stavajú až odmietavo. Napriek tomu aj Noční lovci sú veriaci. Svedčia o tom napríklad aj krížiky, ktoré nosia dievčatá.
„Dokonca nám to pomáha v ochrane, máme aj špeciálnu formulku ktorú používame pred vyšetrovaním,“ vysvetľuje Michal.
„Náboženstvo sa nemusí vždy vylučovať s našou prácou a dokonca sú aj kňazi ktorí sú ochotní spolupracovať v prípadoch kedy je potrebné dom vysvätiť a očistiť,“ prekvapuje Hanka, Deanova krstná mama.
Lov duchov nie je pre každého
Na videách, ktoré Hanka, Miška, Michal a Dean publikujú, to všetko vyzerá tak jednoducho – prídu, rozložia si všetky tie prístroje, nechajú duchov pokyvkať virguľami, pozdravia sa a odídu. Lenže na niektorých miestach im duchovia jasne dali najavo, že nie sú vítaní, že majú odísť; v pevnosti v Komárne ich vystrašil netopier, ktorý odkiaľsi vyletel, inde im entita prezradila, kto ju pripravil o život. To sú všetko veci, ktoré, hoci sa to nezdá, môžu mať veľký vplyv na našu psychiku.
„Ludia so zdravotnými problémami, malé deti a veľmi citlivé osoby by sa podobným aktivitám mali radšej vyhnúť,“ hovorí Miška a Hanka vysvetľuje, prečo: „Môžu byť náchylnejšie na to že sa na nich entita nalepí a zoberú si ju so sebou domov.„