Štúdia z Univerzity v Southamptone vo Veľkej Británii naznačuje, že pokiaľ do krajiny prídu utečenci či migranti, tak hoci ich je spočiatku hoci málo, existuje možnosť, že sa bude komunita postupom času ďalej rozrastať. Ukazujú do dáta pozbierané v rokoch 2008 až 2020.
Autori sa snažili odpovedať na otázku, čo núti žiadateľov o azyl o neho žiadať v konkrétnych destináciách. Sú to ekonomické podmienky v daných miesta? Je to štedrý sociálny systém? Je to rýchla doba spracovania žiadostí? Je to preto, že môžu pracovať radšej skôr než neskôr a zarobiť si na živobytie? Alebo je to preto, že majú v danej krajine kontakty?
„Zistili sme, že najsilnejším faktorom, ktorý priťahuje žiadateľov o azyl do cieľovej destinácie sú sociálne siete, a to ako z hľadiska predchádzajúcich žiadateľov o azyl, tak i z počtu predchádzajúcich migrantov. Naše zistenia tiež naznačujú, že zákazy zamestnávania nie sú pre žiadateľov o azyl silným odstrašujúcim prostriedkom,“ upozorňujú autori štúdie.
Výsledky skrátka ukazujú, že ekonomické faktory nie sú tak dôležité a že žiadatelia o azyl nie sú tak priťahovaní štedrosťou sociálneho štátu, ako skôr možnosťou rýchlo naviazať sociálne kontakty so svojimi niekdajšími krajanmi, ale len v novej krajine. A nekontrolovane sa množiť.
Štúdia preukázala, že skutočnosť, že migranti nemusia v danej krajine nájsť prácu ich neodradzuje. Prítomnosť svojej vlastnej komunity v cieľovej krajine vnímajú ako zásadnejšiu.
Táto štúdia preukázala, že skutočnosť, že migranti nemusia v danej krajine nájsť prácu, ich neodrádza. Prítomnosť svojej vlastnej komunity v cieľovej krajine vnímajú ako zásadnejšiu. Štúdia bola financovaná z programu Európskej únie pre výskum a inováciu Horizont 2020. Je to jedna z mála vecí, na ktoré EÚ „vyhodila“ peniaze správnou cestou.
Ešte by som rád spomenul citát jedného z moslimských migrantov, keď povedal vzhľadom na historické fakty, citujem: „Nedobyli sme Európu pozlotky, urobíme to podobrotky…“ Každému po prečítaní tohto článku asi dôjde, ako to myslel.
Zdroj: Hlavný denník