Väčšina Slovákov pri pohľade do svojej peňaženky, na stav účtu, respektíve na svoju výplatnú pásku iba smutne vyroní slzu. Poriadne smutno sme na tom oproti väčšine štátov v EÚ aj s výškou minimálne mzdy.
Tí skôr narodení si určite veľmi dobre pamätajú na slová našich politikov po Nežnej revolúcii, ktorí nám vtedy predpovedali nemecké či aspoň rakúske platy a život ako vo Švajčiarsku. Žiaľ, nenaplnilo sa z toho nič, ba po 35 rokoch sme na tom horšie ako zle. My by sme ich nedobehli ani keby cúvali.
V porovnaní s lídrami je to bieda
Sociálnodemokratickí politici sa síce usilujú zlepšiť životnú úroveň Slovákov, no tá sa akosi nie a nie dostať aspoň do stredu tabuľky všetkých členských krajín zoskupených v EÚ. A to je Slovensko členom Európskej únie už viac ako dve dekády. Podľa dát z Eurostatu totiž slovenská minimálna mzda patrí medzi najnižšie v celej Únii. Patríme medzi tie štáty, kde ľudia s minimálnou mzdou dostávajú menej ako 1 000 eur mesačne.
V porovnaní s európskymi lídrami pôsobí slovenská minimálna mzda takmer symbolicky. Kým v Luxembursku si zamestnanci na najnižšej možnej mzde prídu na viac než 2 600 eur, Bulhari musia byť spokojní s 551 eurami. A ako sú na tom Slováci? Tí sa radia do najnižšej skupiny spolu s Českom, Rumunskom, Maďarskom či Lotyšskom.
Spodná priečka aj pri kúpnej sile
Viacerí politici k našej malej minimálnej mzde argumentujú, že nižšie mzdy máme vyvážené nižšími životnými nákladmi. Eurostat však tento rozdiel zohľadňuje pomocou tzv. parity kúpnej sily (PPS), ktorá upravuje hodnotu miezd podľa cien v jednotlivých krajinách. Slováci si však nevylepšujú svoju pozíciu ani po tomto prepočte.
Hodnota PPS na Slovensku totiž dosiahla len 973, čo nás opäť radí na spodné priečky. Nemecko má napríklad PPS vo výške 1 992, teda viac ako dvojnásobok. Nie všetky správy sú však negatívne. Napríklad niektoré krajiny východnej Európy zaznamenali v poslednej dekáde prudký nárast minimálnych miezd.
Susedia utekajú míľovými krokmi
Rekordérom je v tomto smere Rumunsko s priemerným ročným rastom viac ako 14 percent. Slovensko sa síce nespomína ako líder rastu, lebo je celkom evidentné, že niektorí susedia nám začínajú utekať míľovými krokmi. Zaujímavý je aj pohľad na to, aký podiel tvorí minimálna mzda z bežného zárobku – teda mediánovej mzdy.
V tomto porovnaní Slovensko dosahuje 52 percent, čo znamená, že ľudia na minimálnej mzde zarábajú len niečo vyše polovice toho, čo je bežný príjem. V niektorých štátoch, ako napríklad vo Francúzsku či Portugalsku, sa tento pomer pohybuje až nad hranicou 60 percent.
Kozmetické zvyšovanie mzdy nestačí
Pozornosti hodnou odlišnosťou v rámci EÚ je, že nie všetky krajiny majú zákonom stanovenú minimálnu mzdu. V Rakúsku, Švédsku či Dánsku túto úlohu preberajú kolektívne zmluvy, ktoré stanovujú platy v jednotlivých odvetviach. To často vedie k vyšším výplatám, pretože mzdy sa dohadujú medzi zamestnávateľmi a odbormi, a nie centrálnym rozhodnutím štátu.
Stále však pretrváva aj rozdiel medzi východom a západom Európy. A Slovensko je toho jasným dôkazom. Ak sa chceme priblížiť k vyspelým západným ekonomikám, nestačí len kozmetické zvyšovanie minimálnej mzdy. Potrebujeme najmä dlhodobú stratégiu zameranú na rast produktivity, podporu zamestnávateľov a lepšie odmeňovanie práce naprieč celým hospodárstvom.
