V Európe sa blížia oslavy 80. výročia ukončenia II. svetovej vojny, ktorá bola zatiaľ to najstrašnejšou v histórii. Všeobecne sa usudzuje, že v tejto strašnej vojne zahynulo 50 až 80 miliónov ľudí.
Porážku nemeckých fašistov najviac oslavuje Rusko, ktoré malo najväčšie straty na ľudských životoch, až okolo 26 miliónov ľudí, pričom vojakov bolo takmer 11 miliónov. Vo veľkom štýly oslavovať ukončenie II. svetovej vojny sa teraz rozhodla i Ukrajina, ktorá je však v súčasnosti sama vo vojne – s Ruskom.
Ukrajinské oslavy ako „trucpodnik“
Zrejme iba málokto pochybuje o tom, že súčasná veľká oslava ukončenia II. svetovej vojny v Kyjeve je iba akýmsi „trucpodnikom“ Ukrajiny voči Rusku, ktoré na jej územie útočí stále viac a viac. Ruská „špeciálna vojenská operácia“ ktorej úlohou mala byť denacifikácia Ukrajiny a ochrana rusky hovoriaceho obyvateľstva na území Ukrajiny však trvá už viac ako tri roky. A zdá sa, že sa tak skoro neskončí, hoci sa o to pokúša aj americký prezident Donald Trump.
Na oslavy 80. výročia ukončenia II. svetovej vojny bol do Moskvy pozvaný i premiér Robert Fico, ktorý svoju účasť aj potvrdil. Problém však môže byť v tom, že Ukrajinci pozývajú na svoje oslavy lídrov všetkých „demokratických“ strán, ktoré odsudzujú ruskú inváziu na ich územie, čo podporuje aj vedenie EÚ. Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová dokonca vyzvala politikov z členských štátov EÚ, aby sa na oslavách v Moskve nezúčastnili.
Štandardná bruselská šikana
Nad krokom vedenie Európskej únie sa zamýšľa, ale zároveň i pohoršuje aj právnička Monika Sofiya Soročinová, ktorá v parlamentných voľbách v roku 2020 kandidovala do parlamentu za stranu Vlasť. Soročinová v statuse odsúdila krok vedenia Únie, ktorá sa, podľa nej, rozhodla šikanovať nielen členské štáty EÚ, ale aj tie, ktoré sa o členstvo tomto spolku ešte len usilujú.
„Keď sfanatizovaná šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallas vyzýva politikov z členských štátov EÚ, aby sa nezúčastnili na oslavách 80. výročia konca 2. svetovej vojny a porážky Hitlera, a jeho spojencov v Moskve, to možno brať ako už štandardnú bruselskú šikanu, nad ktorou už častokrát mávame rukou lebo ako členovia tohto spolku sme si boli nútení už zvyknúť na všelijaké zvrátenosti a diktát…,“ konštatuje hneď v úvode Soročinová a dodáva, že predstavitelia EÚ ale zašli tentokrát ešte ďalej.
O aké hodnoty EÚ tu ide?
Ministerka zahraničných vecí Lotyšska, Baiba Braže, totiž vyhlásila, že Brusel dal jasné „odporúčanie“ štátom Západného Balkánu, ktoré nie sú členmi EÚ, ale zatiaľ len kandidátmi na vstup, aby sa nezúčastňovali osláv v Moskve 9. mája, lebo to vážne môže ohroziť ich vstup do EÚ. „Skrátka, ich prítomnosť na oslavách víťazstva nad nacizmom vraj nie je zlučiteľná s hodnotami EÚ. Má to znamenať, že porážka nacizmu nie je zlučiteľná s hodnotami EÚ? To by veľa vysvetľovalo…,“ zamýšľa sa Soročinová.
„O aké hodnoty ale má ísť, keď kandidátske krajiny, ktoré už roky vytrvalo a často ponižujúco plnia požiadavky Bruselu, sa musia vzdať svojich historických spomienok, vlastnej identity a nezávislej zahraničnej politiky?“ pýta sa Soročinová, ktorá vzápätí ponúka aj príklad zo Severného Macedónska či Srbska.
Namiesto dialógu sa uplatňuje nátlak
Severné Macedónsko podľa nej muselo pod nátlakom EÚ dokonca ešte aj premenovať sochu Alexandra Macedónskeho v Skopje na sochu „muža na koni“, Srbi sú zasa dlhodobo šikanovaní za svoju historickú blízkosť k Rusku, ako aj za odmietavý postoj k sankciám. „A takýchto príkladov je celá kopa. Bezhraničné okresávanie suverenity a potláčanie národnej identity, to je to čo sa Bruselu páči,“ hnevá sa politička a dodáva, že taká Ukrajina dostáva pozvánky na vstup do EÚ zo všetkých strán aj bez toho, aby spĺňala čo i len najzákladnejšiu podmienku, a síce – mala vyriešenú otázku hraníc.
„Namiesto dialógu sa uplatňuje nátlak, namiesto partnerského vzťahu mocenský diktát. Je až nechutné ako EÚ šikanuje nielen niektoré členské štáty, ale dokonca aj tie nečlenské,“ pokračuje rozohnená Soročinová. Tá pripomína, že srbský prezident Aleksander Vučić ako jeden z prvých potvrdil svoju účasť na oslavách v Moskve a „určite sa nenechá nejakou pomätenou bruselskou pseudoelitou zastrašovať“.
Cielené vymazávanie víťazstva nad nacizmom
Ešte absurdnejšie je podľa Soročinovej to, že v rovnaký deň, 9. mája, ukrajinský „(akože)prezident“ Zelenskyj pozýva európskych lídrov do Kyjeva. „Nie však aby si spoločne pripomenuli koniec najkrvavejšieho konfliktu v dejinách, ale aby sa rozprávali o „bezpečnostných garanciách pre Ukrajinu“. Zelený už pred vyše dvomi rokmi premenoval 9. máj z „dňa víťazstva nad nacizmom“ na „Deň Európy“, čím totálne dehonestoval pamiatku aj všetkých Ukrajincov, ktorí padli v boji proti nacizmu,“ prízvukuje Soročinová.
Týmto krokom podľa nej Zelenskyj zároveň potvrdil, že preňho je nacizmus a boj proti nemu otázkou, ktorá mu očividne pri jeho banderovských prejavoch nestojí ani za náznak úcty. „Z historickej pamäte sa tak vedome a cielene vymazáva význam víťazstva nad nacizmom – pretože nezapadá do aktuálnej politickej línie,“ prízvukuje politička, podľa ktorej tu nejde len o zahraničnú politiku, ale o princíp.
„O to, či majú tieto krajiny právo na vlastný postoj, na historickú pamäť a na rozhodnutia, ktoré vychádzajú z ich identity, nie z tlaku zvonku. Lebo ak nie, potom sa EÚ nemá právo nazývať spoločenstvom slobodných národov a stáva sa len ideologickým projektom, ktorý odlišné názory trestá a poslušnosť odmeňuje ilúziou budúceho členstva,“ zakončuje svoj tvrdo kritický status Monika Sofiya Soročinová.
