Páčilo by sa vám pracovať iba štyri dni v týždni, popritom však poberať plnú mzdu? Na Slovensku zatiaľ utópia, vo viacerých štátoch už realita.
Aj Slováci by určite privítali pracovať iba štyri dni v týždni. A to najmä pri pohľade na svojich zákonodarcov sediacich v Národnej rade SR, ktorí robia ešte menej, zarábajú však podstatne viac ako drvivá väčšina Slovákov. Otázka preto znie, kde je tu spravodlivosť?
Päť dní práce treba odrobiť za štyri
Návrh novely Zákonníka práce na štvordňový pracovný týždeň podala v Národnej rade SR skupina poslancov z hnutia Slovensko. „Návrh zákona umožňuje ľuďom zamestnaným v profesiách, ak to povaha práce dovoľuje, aby mali viac dní voľna, v ktorých by sa mohli venovať svojim blízkym, ale aj sami sebe bez toho, aby odpracovali v danom týždni menej hodín ako ich kolegovia a museli si brať v práci voľno,“ argumentujú jeho predkladatelia.
Ich zámerom bolo, aby zamestnanci, ktorým to povaha práce umožňuje, získali jeden deň nepretržitého odpočinku navyše. Podmienkou však bolo, že celkový počet týždenne odpracovaných hodín by musel zostať rovnaký ako pri štandardnom päťdňovom režime. De facto by si tak v štyroch pracovných dňoch „nadrábali“ aj hodiny za jeden voľný deň navyše. Išlo by teda najmä o vzájomnú dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
Možnosťou je individuálny dohoda
Prirodzene, nie pri všetkých povolaniach je možné skrátiť pracovný týždeň o jeden deň takýmto spôsobom. Zavedenie štvordňového pracovného týždňa preto malo byť viazané na povahu vykonávanej práce a na súhlas zamestnávateľa. Napriek argumentácii predkladateľov, že štvordňový pracovný týždeň by mohol zvýšiť spokojnosť zamestnancov, znížiť stres a priniesť lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života, väčšina poslancov návrh odmietla už v prvom čítaní.
Návrh tak nepostúpil do ďalšieho legislatívneho procesu a v najbližšom období sa o podobnej zmene v rámci Zákonníka práce preto rokovať nebude. Zamestnanci, ktorí by flexibilnejšie usporiadanie pracovného času privítali, tak budú aj naďalej odkázaní na individuálne dohody so svojimi zamestnávateľmi alebo na vnútrofiremné politiky, pokiaľ ich firmy takéto možnosti ponúkajú.
V týždni pracujú najmenej Dáni
A ako sú tom so štvordňovým pracovným cyklom počas týždňa inde v Európe?
Island je jedným z lídrov v 4-dňovom pracovnom týždni. Medzi rokmi 2015 – 2019 uskutočnila jednu z najväčších pilotných štúdií s 2 500 účastníkmi bez zníženia platu. Výsledky boli mimoriadne úspešné, čo viedlo k výraznému skráteniu pracovného času – dnes až 90 percent populácie využíva skrátené hodiny alebo iné flexibilné pracovné modely. Bežný pracovný čas sa znížil zo 40 na približne 35 hodín týždenne.
Jeden z najkratších pracovných týždňov na svete majú aj v Dánsku. Trvá približne 33 hodín a flexibilné pracovné podmienky umožňujú skrátený pracovný týždeň, takže zamestnanci môžu pracovať 4 dni v týždni na základe dohody so zamestnávateľom.
Francúzsko zaviedlo 35-hodinový pracovný týždeň, teda jeden z najkratších na svete, už v roku 2000. Niektoré spoločnosti skúmajú možnosti 4-dňového pracovného týždňa. Navyše, v krajine prebiehajú diskusie o ďalšom skrátení pracovného času.
V Portugalsku začal vládny experiment so 4-dňovým pracovným týždňom v júni 2023 a zahŕňal 41 firiem a viac ako tisíc zamestnancov. Výsledky ukázali zlepšenie ich duševného zdravia, rovnováhy medzi pracovným a osobným životom a vyššiu spokojnosť zamestnancov. Firmy pritom nezaznamenali pokles výnosov, experiment bol teda úspešný a podporený 95 percentami zúčastnených firiem.
V Škótsku spustila vláda pilotný program 4-dňového pracovného týždňa v septembri 2023, a to s plnou mzdou pre verejný sektor. Cieľom je testovať tento model a, ak bude úspešný, inšpirovať aj súkromný sektor.
Španielska vláda spustila 3-ročný projekt so 4-dňovým pracovným týždňom v roku 2021, do ktorého sa zapojilo približne 200 firiem a tisíce zamestnancov. Išlo o 32 hodín týždenne bez zníženia mzdy. V prvom roku vláda hradila firmám 100 percent nákladov s experimentom, v druhom 50 percent a v poslednom roku 33 percent. Španielsko tiež zaručuje zamestnancom aspoň 30 dní voľna ročne, z čoho 14 je platených.
Vo Švédsku sa pilotný program 4-dňového pracovného týždňa začal v júni 2024. Predchádzajúci experiment v Göteborgu ukázal zlepšenie zdravia a produktivity, ale aj finančné výzvy, ktoré viedli k jeho predčasnému ukončeniu.
Vo Švajčiarsku spustili pilotný program 4-dňového pracovného týždňa, ktorý bude skúmať jeho výhody a realizovateľnosť v roku 2024. Švajčiarsko má štvrtý najkratší pracovný týždeň na svete (34,6 hodiny) a viaceré firmy prejavili záujem o tento experiment.
Rakúsko síce oficiálne neimplementovalo 4-dňový systém, priemerný pracovný čas je približne 35,5 hodín týždenne, čo je jeden z najkratších na svete. Podľa legislatívy tiež nesmie týždenný pracovný čas presiahnuť 60 hodín (s výnimkou niekoľkým zamestnaní).
V Belgicku majú zamestnanci od februára 2022 možnosť zvoliť si medzi 4-dňovým a 5-dňovým pracovným týždňom. Pri 4-dňovom modeli pracujú 10 hodín denne bez zníženia celkového týždenného pracovného času.
Diskusie o zavedení 4-dňového pracovného týždňa prebiehajú na politickej úrovni aj vo Fínsku, ktoré je známe svojím progresívnym prístupom k pracovným podmienkam. Cieľom je zlepšiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Zatiaľ neboli implementované konkrétne pilotné programy.
S firemným a legislatívnym krátením pracovného týždňa experimentujú aj Brazília, USA, Kanada, Austrália či Spojené arabské emiráty.
