Slovenská verejnosť má určite ešte v živej pamäti pokus o atentát na premiéra Roberta Fica. A v tej súvislosti aj na prvé slová atentátnika Juraja Cintulu po jeho zadržaní.
Udalosť onoho 15. mája minulého roka doslova otriasla Slovenskom. Jedni boli v šoku z toho, čo sa stalo, iní si v tichosti mädlili ruky, že šéf strany Smer-SD a štvornásobný premiér sa už do funkcie nevráti, a tým sa výrazne oslabí nová vláda. Nestalo sa však ani jedno, ani druhé.
Podiel viny na atentáte nezmyjú
Inšpekcia Ministerstva vnútra SR v tichosti vyšetrovala, kto pustil „do éteru“ krátke video z Cintulových slov. Jeho autora síce inšpekcia zistila, ale keďže ten to poslal viacerým oprávneným osobám, toho, ktorý z nich sa postaral o zverejnenie už ale nie. A teraz chce opozícia využiť práve túto chvíľu aby opäť útočila nielen na samotného ministra, ale aj na celú koalíciu.
A práve toto kritizuje v statuse na sociálnej sieti György Gyimesi, slovenský politik maďarskej národnosti a v súčasnosti poradca ministra Tomáša Tarabu. „Nech sa snažia akokoľvek, svoj podiel viny na atentáte nezmyjú,“ konštatuje hneď v úvode Gyimesi. Na mysli má „Cintulovcov“ z politickej strany nesúcej honosný názov Demokrati a ich lokajov z progresívnych denníkov.
Kritika za nepotrestanie policajta
„To maslo na ich hlavách zo zradikalizovania tohto zabijaka je tak veľké, že sa nedá nijako obkecať. A preto útočia. Keby to nebolo smutné – a skutok tak desivý – až by to bolo smiešne,“ zamýšľa sa Gyimesi, podľa ktorého najnovšie „Cintulovci“ kritizujú policajnú inšpekciu a ministra vnútra. A to za to, že nepotrestali policajta, ktorý nahral atentátnika a následne to video zverejnil.
Gyimesi priznáva, že rozumiem tomu, že je im nepríjemné počúvať motívy vraha Cintulu, ktoré akoby citoval z článkov Denníka N, ale všetko má svoje hranice. „Tomu smelému policajtovi by mali dať medailu za statočnosť a poriadnu odmenu. Len vďaka nemu sme sa totiž takmer okamžite dozvedeli identitu atentátnika a dôvody streľby,“ prízvukuje Gyimesi.
A len vďaka nemu sa, podľa neho, progresívnym médiám, v súvislosti s atentátom, ťažšie manipuluje verejná mienka a agresívnym opozičným politikom zmýva zodpovednosť. „Naopak, je až nehorázne, že tí, ktorí by mali tíško šúchať nohami, útočia. A tí, ktorí by mali byť na barikádach, mlčia,“ uvádza záverom György Gyimesi a dodáva: „Nuž, kde niet žalobcu, niet ani sudcu, preto tá odvaha. …len aby sa to nevypomstilo.“
