Slovenský premiér Fico pred niekoľkými dňami uviedol, že niektoré členské štáty NATO zvažujú vyslanie vojsk na Ukrajinu. Vyslúžil si za to búrlivú kritiku, že si vymýšľa a straší v záujme Ruska. Francúzsky prezident Macron však po pondelkovom stretnutí v Paríži povedal, že takýto plán skutočne nemožno vylúčiť. Sledoval tým Macron niečo?
„Ťažko to presne povedať. Isté však je, že Macronovi doma horí pôda pod nohami. Cez víkend utrpel obrovské fiasko, keď sa vybral na poľnohospodársky salón, ktorý je najdôležitejšou francúzskou poľnohospodárskou udalosťou roka a každý prezident tam vždy chodí. Macron tam prišiel s plukom žandárov, pretože bolo zrejmé, že poľnohospodári sú naňho ostrí. Nemohol ani prehovoriť, pretože naňho len pískali a kričali. Takého potupného prijatia sa ešte žiadnemu prezidentovi nedostalo. Na domácej scéne prehráva obrovským spôsobom. Možno aj preto chcel obrátiť svoju pozornosť do zahraničia,“ tvrdí Drulák.
„Je treba si povedať, prečo zvolal stretnutie o Ukrajine, pretože zvolávanie takýchto samitov nie je v jeho kompetencii. Asi to urobil preto, aby ukázal, že je rešpektovaným medzinárodným štátnikom. Bolo to PR cvičenie, ktoré sa trochu nepodarilo. Chcel vyslať signál, že doma možno nie je veľmi dobrý, ale vonku je rešpektovaný. Pravdou je, že agenda, pred ktorou Fico varoval a o ktorej sa na samite skutočne diskutovalo, ďaleko presahuje všetko, čo sa doteraz udialo. To, o čom sa tam skutočne diskutovalo, bola pripravenosť štátov vyslať na Ukrajinu vojská. Samozrejme, bolo to maskované obvyklou zásterkou, že ide len o nejakých cvičiteľov a inštruktorov. Treba pripomenúť, že presne takto sa začala americká angažovanosť vo Vietname. Keď sa začne takto hovoriť, každému je jasné, o čo ide,“ myslí si český politológ.
Dá sa pochybovať, že Macron vedel, čo jeho konanie v Paríži vyvolá
Drulák tvrdí, že je len ťažké povedať, či ide o to, že niektorí atlantisti, ktorých vo Francúzsku nie je málo, uniesli agendu Macronovho samitu a samotný prezident sa stal obeťou niečoho, čo sám spustil bez toho, aby vedel, kam to povedie, alebo či on sám hrá túto americkú hru. Z geopolitického hľadiska je jasné, že Američania ustupujú a chcú, aby sa Európa viac angažovala. Doteraz sa vychádzalo z toho, že Európa za to zaplatí. Teraz sa posunuli o krok ďalej a uvažujú o európskej vojenskej účasti. Musím povedať, že to celkom nezapadá do francúzskeho diplomatického vzorca, a preto na to nemám bezprostrednú odpoveď.
Macron sa predtým zachoval opačne, mal niekoľko telefonátov s Putinom, ktorých výsledky potom tlmočil svetu
„Je to akási karikatúra Macronovho predsedníctva, keď robí jedno a zároveň opak. Francúzi si z toho robia srandu už niekoľko rokov. Teraz robia to isté v diplomacii. Na jeho rokovania s Putinom by som veľmi nedal. Keď bol pred dvoma rokmi v Rusku, opäť si z toho urobil svoju PR kartu a dokonca verejne prezradil, o čom s Putinom rokoval a čo mu ruský prezident povedal. Tým porušil základné diplomatické pravidlá. Ťažko si predstaviť, že by ho tam potom brali vážne. Macron je z hľadiska medzinárodnej diplomacie tak trochu na odpis a jediné, čo môže urobiť, aby si zvýšil prestíž, je hrať atlantickou kartou,“ hovorí Drulák.
Je teda celá záležitosť s vojenskou angažovanosťou na Ukrajine iba plieskaním do vody, alebo sa niečo také dá naozaj čakať?
„Je treba si všimnúť, že v poslednom roku sa vysokí vojenskí predstavitelia NATO rozliezli po celej Európe a hovorili o potrebe pripraviť sa na vojnu s Ruskom v blízkej budúcnosti. V tejto krajine to hovorí náčelník generálneho štábu, ktorý však vôbec nie je sám. Tieto hlasy zaznievajú z rôznych, najmä menších členských štátov NATO. Ukazuje sa, že zapojenie NATO do konfliktu na Ukrajine sa v aliančnom prostredí stáva reálnou možnosťou. V takom prípade, samozrejme, hovoríme o tretej svetovej vojne. Podľa mojich informácií sa časť establišmentu v NATO skutočne vážne pripravuje a plánuje vojnu s Ruskom. Považujem to za nesmierne nebezpečné, pretože sme opäť o krok bližšie k takejto vojne. Zdá sa, že v Európe máme krajiny, ktorých vlády sú ochotné s tým súhlasiť. To je na tom to najhoršie.
„Propagandistická mašinéria NATO beží na plné obrátky. Nie náhodou sa český náčelník generálneho štábu objavuje v médiách oveľa častejšie ako ktorýkoľvek z jeho predchodcov. To isté vidíme aj v iných členských štátoch NATO, takže si dovolím tvrdiť, že ide o koordinovanú akciu, a nie o úlet jedného generála. Existuje časť nadnárodného hlbokého štátu, ktorá sa pripravuje na vojnu, a ako som už naznačil, obávam sa, že operácie pod falošnou vlajkou už môžu byť pripravené, aby nás do tejto vojny zatiahli. Rusko podľa môjho názoru v súčasnosti nemá záujem na takejto vojne. Chcú dosiahnuť určité usporiadanie na Ukrajine, ktoré je pre Zelenského kliku zatiaľ neprijateľné, ale nemyslím si, že Rusi majú záujem kontrolovať celú Ukrajinu, a rozhodne nič nenasvedčuje tomu, že by mali záujem posunúť sa ďalej na západ,“ hovorí Drulák.
Ak by skutočne existovala lobby NATO za vojnu s Ruskom, možno sa pýtať, kto alebo čo by z nej malo prospech, pretože európske štáty by sme z nej sotva utrpeli
Vidím za tým americký záujem. Momentálne si myslím, že americký záujem je saturovaný, pretože ich výrobcovia zbraní majú zákazky, ktoré nikdy predtým nemali, a európsky establišment je stopercentne podriadený Spojeným štátom. Ak predsedníčka Európskej komisie hovorí, že nepotrebujeme európsku armádu, keď je tu NATO, je to úplný opak toho, čo ľudia na jej pozícii hovorili pred rokmi. Okrem toho Američania majú trhy pre svoje výrobky, ako je ropa a plyn. Nehovoriac o narušenom spojenectve medzi Ruskom a Nemeckom, ktoré bolo Washingtonu celý čas tŕňom v oku. Z krátkodobého hľadiska sú Američania jasným víťazom, ale z dlhodobého hľadiska ich to tiež poškodí, čo zatiaľ neriešia.
V prípade vojny si v tejto súvislosti vie Drulák predstaviť, že sa uvažuje o regionálne obmedzenom konflikte, ktorý by sa z Ukrajiny preniesol do časti stredovýchodnej Európy a došlo by napríklad k vzájomnej dohode o nepoužití jadrových zbraní atď. Problémom je, ako ďalej živiť súčasnú vojnu na Ukrajine. Po prvé, Ukrajincom dochádza para a dochádza aj trpezlivosť západnej verejnej mienky, ktorá je v drvivej väčšine proti vojne. Ukrajincom dochádzajú sily, dochádzajú peniaze. Keď americkí stratégovia vidia, čo im vojna doteraz priniesla, možno si pomyslia, že je škoda nechať ju vyhorieť a že treba pridať. Takto sa to dá interpretovať.
