Najstaršie písomné správy uvádzajú veľkého psa okolo roku 1100 pred Kristom v Číne. Lebky veľkých psov pochádzajú z doby kamennej a bronzovej. Predpokladá sa, že predkovia dnešných plemien mastifov sprevádzali armády Asýrčanov, Peržanov, Grékov a Rimanov a neskôr cestovali s Attillom Hunom a Džingischánom až na západ do Európy. Počas storočí tibetský mastif zostal izolovaný v horských údoliach Himalájí, aby sa z neho vyvinulo nádherné zviera, ktoré si ľudia v Tibete tak vysoko cenia.
Dnes v Tibete, Nepále a iných himalájskych oblastiach ťažko nájdete čistú tibetskú dogu. Od psov, ktorí cestujú s karavanmi tibetských pastierov a obchodníkov, sa očakáva, že budú brániť stany svojich pánov pred predátormi, ako sú vlci a snežné leopardy. Iní sa používajú ako strážcovia usadlostí. Do začiatku 19. storočia malo do Tibetu povolený vstup len málo ľudí zo Západu, takže o tibetských psoch sa vedelo len málo. V správach o návštevách Tibetu prvými cestovateľmi sa len veľmi málo spomínali psy, s ktorými sa stretli. V roku 1800 kapitán Samuel Turner spomenul svoje skúsenosti s obrovskými psami. Žiaľ, bez ich popisu.
V roku 1847 lord Hardinge, miestokráľ Indie, poslal kráľovnej Viktórii „veľkého psa z Tibetu“ menom Siring. Prvá výstava psov v Anglicku sa konala v roku 1859 a v roku 1873 bol vytvorený Kennel Club s prvou plemennou knihou obsahujúcou rodokmene 4027 psov. V oficiálnej klasifikácii Kennel Club bol „veľký pes z Tibetu“ po prvýkrát oficiálne označený ako „tibetský mastif“.
Od druhej svetovej vojny do roku 1976 zjavne nebol známy žiadny dovoz tibetských mastifov z Nepálu alebo Indie do Anglicka. Od roku 1976 bolo do Anglicka dovezených niekoľko tibetských mastifov z rôznych krajín a plemeno bolo uznané Kennel Clubom
Blízky vzťah tibetskej dogy s človekom počas stáročí dal psovi takmer neskutočné „ľudské“ porozumenie. Generácie pracujúce ako strážca jakov a oviec, ktoré vždy vyžadujú ochrancu a nie zabijaka, vytvorili povahu a temperament ovládanej sily, iniciatívy a nebojácnosti, zmiernenej trpezlivosťou, lojalitou a jemnosťou.
Zdroj: X / Archeo histories
